Úplne totiž stačí, keď dnes človek zapne televízne noviny. Tie slová, ktoré vychádzajú moderátorom z úst znejú často príšerne. Na mnohých miestach sa stalo strašne mnoho zlého, samé násilnosti, napadnutia a to ani nechcem začínať s tým chlapom, čo pomedzi nás behal s injekciou plnou drogy. Človek ani len netuší, za ktorým rohom ho niekto napadne, kde mu ukradnú peňaženku...
Ja sa preto bojím chodiť večer po vonku sama. Bojím sa vďaka všetkým tým šialencom a zlodejom, ľudom, ktorí sa z nejakého dôvodu musia priživovať na trápení, ktoré spôsobia iným. Poviete mi, čo je toto za svet? A hlavne: čo sú to za ľudia?
Viete, často mávam školu do večera. V lete to nie je žiaden problém, ale v zime... A pritom ešte pred rokom to tak nebolo. Bolo pre mňa úplne samozrejmé stáť večer na zastávke na autobus, človek tiež musí niekedy nakúpiť a keď nie je čas cez deň, nakúpi večer, ešte pred rokom by ste ma možno o jedenástej večer videli sedieť samu v električke cestou do Dúbravky. Ale časy sa menia. Neskutočne rýchlo. Ako človek číta noviny, počúva správy, deň po dni a týždeň po týždni sa cíti horšie a horšie.
Ešte šťastie, že máme priateľov. Čas strávený osamote sa podstatne zredukuje, nádhera. No aj s priateľmi človek zažíva určité momenty, ktoré mu vyrazia dych. Ja do smrti nezabudnem, ako si mi na otázku, či by si so mnou nešiel až k internátu, lebo bolo dosť neskoro, odpovedal: "Mala by si sa naučiť chodiť večer po vonku sama." A keď si sa s neskutočne obetavým výrazom rozhodol, že teda dobre, spravíš mi po vôli, tak aj tak si sa v pol ceste otočil, lebo ´už som to mala blízko´!! A dievča sa môže cítiť ako posledný chudák, pretože takto škaredo využíva svojich kamarátov, ktorí sú asi strašne unavení a namiesto toho, aby šli do postele, sa musia ťahať s ňou.
Teda prepáč, ja sa mám podľa teba niečo ´naučiť´? A čo keby sa naučil ten, čo obťažuje dievčatá na autobusových zastávkach, čo keby sa naučili tí, čo ľuďom v autobusoch kradnú peňaženky alebo tí, ktorí človeka zmlátia len preto, že ignoruje ich oplzlé narážky, čo keby sa oni naučili byť trošku ľuďmi...
A nám by sa o toľko lepšie žilo... Škoda, že ja si už taký svet ani neviem predstaviť.
Ale viem, že takí ako ja nie sú všetci. Koľko je dievčat a žien, ktoré nerozmýšľajú, či pôjdu večer domov o desiatej alebo ráno o pol tretej. Poznám veľa ľudí, ktorí sa narodili s vytesaným pocitom do srdca: Všetko je dobré a tak to bude naveky. Niekedy im závidím, niekedy sa bojím aj za nich. O kamarátku, ktorá sa sama o seba nikdy nebojí a nikdy ju netrápi, že táto cesta je cez noc príliš opustená...
