Sedíme v sále B1.05 a čakáme na venezuelského veľvyslanca. Myslím, že značne "zaujímavá" osoba sa určite dala vopred očakávať, ale to, čím nás ten pán hodinu a pol kŕmil, to ma naozaj dostalo. Teda, určite som nebola taká naivná, aby som si myslela, že keď robí veľvyslanca pre zopár demokratických stredoeurópskych krajín, nebudeme počúvať o úspechoch ich socialistickej vlády. Ale pozerať sa na to z pohľadu, ako Hugo Chavez ZACHRÁNIL Venezuelskú Bolivarovskú republiku pred ÚPLNE STRAŠNÝMI liberálnymi transnacionálnymi korporáciami, ktoré chceli krajinu len vykorisťovať a zbohatnúť na nej - to bola trošku silná káva. A argumenty typu, že sa snažia rozvíjať medzinárodné vzťahy, ale Amerika sa, žiaľ, sama úplne pripravila o možnosť nadviazať ich, radšej ani nechcem komentovať.
A opäť zdôrazňujem, že sme podobné reči počúvali HODINU a POL. Na akademickej pôde, ktorá by mala byť apolitická.
Veď keby tá krajina nemala ropu, všetci tam trú biedu!! Lebo tie smiešne sociálne opatrenia, ktoré ich vláda robí (asi ako jediné opatrenia, okrem potláčania slobodného obchodu a pod.) by na 100% nemali z čoho zaplatiť, nebyť ich čierneho zlata.
No ale prosím. Pán veľvyslanec si nemohol dovoliť hovoriť inak, aj keby chcel (kto vie, kto naňho Hugovi donáša) a popravde, nezdalo sa, že by mu to bolo nejako proti srsti.
Aby mal však význam nadpis, ktorý som zvolila, treba sa na to pozrieť aj z inej stránky. Neviem, či som svojho vyučujúceho zle pochopila (ak áno, tak sa ospravedlňujem), ale tak sa mi zdalo, že toho pána na ďalšej prednáške celkom vychvaľoval. Najskôr som si myslela, že hodnotí jeho prejav z čisto formálnej stránky (tam mu nebolo čo vytknúť - prejav hodný diktátora, ktorému všetci kľačia pri nohách), no potom to začalo naberať aj trošku iný smer. Samozrejme som si vedomá práva na slobodu vyjadrovania, ale našu demokraciu by sme si snáď mohli trošku viac vážiť.
Teraz prichádza príklad zo života č. 2. Verím, že jeho uvedením sa nepripravím o jednu skúšku, ktorá ma čaká, pretože sa týka jednej osoby, ktorá ma bude skúšať. Pre tento prípad nazvem tú osobu Profesor XY.
Profesor XY príde na prednášku vždy v dobrej nálade. Usmiaty, zhovorčivý a ochotný hovoriť o všetkom. Najradšej dáva rady do života (ktoré sa predmetu nijako netýkajú). Napr. - vždy som sa chcela vydať z lásky, ale Profesor XY vraví, aby sme to tak nerobili a radí dievčatám, nech si podľa toho mužov nevyberajú. Dôležitým faktorom sú vraj peniaze. Som zvedavá, či aj jeho žena si ho brala len kvôli bankovému kontu a či mu teraz ten fakt trošku neprekáža.
Alebo rád komentuje situáciu ohľadom vykorisťovania. Uvediem príklad: spolužiačka si píše poznámky do notebooku a spolužiak vedľa nej si nepíše nič (lebo, povedzme si pravdu, nemá veľmi čo). Profesor XY si to všimne - lebo on si všimne všetko - a začne vravieť, akí sú muži strašní, že ten môj spolužiak spolužiačku určite využíva na to, aby sa dostal k poznámkam. A navyše - Profesor XY veľmi rád zovšeobecňuje, teda podľa neho, ak niečo robí zle jeden príslušník určitého pohlavia, robia tak všetci jeho spolupríslušníci.
Takéto veci väčšinou riešime zo začiatku prednášky. Ako však postupuje čas, témy sú čoraz vážnejšie a dostávame sa k politike. Hm... táto téma ma dokáže zaujať, no občas mi oči vypadávajú z jamôk z toho, čo počujem. Verili by ste tvrdeniu, že naša krajina a ekonomika boli pred rokom ´89 výborne naštartované a mali pred sebou sľubné časy??? (a autor tohto výroku URČITE nemyslel očakávaný prevrat) !!
A najlepšia perla z môjho života na Eube? Tento fakt: Počiatek je konečne kompetentný minister, ktorý vie, čo robí, je profesionál a drží náš rozpočet nad vodou.
HAHAHAHAHAHAHA (ospravedlňujem sa, ale aj v škole som pri tom skoro dostala záchvat smiechu. Predišla som mu len vďaka tomu, že moje telo sa nevedelo rozhodnúť, či radšej vracať alebo sa smiať - prepáčte mi ten expresívny výraz, ale toľko o mojich pocitoch). Profesor XY má proste svoj štýl.
Ešte by som na záver rada pridala niečo o slobode študentského prejavu. Profesor XY sa rád vyhráža. Človek na jeho skúške asi nemá veľmi slobodnú vôľu pri rozhodovaní, čo vypustí z úst. Môžete sa totiž snažiť akokoľvek slušne a preukazovať Profesorovi úctu, stačí totiž, aby ste spomenuli niečo "protisociálne" alebo snáď "politicky slobodné" a letíte. A nie k oblakom, voľný ako vták, lebo ste spravili skúšku a začína leto :( Letíte zo skúšky a snažíte sa naučiť nerozprávať o svojom slobodnom názore a práve na nezaujatosť hodnotiacich.
Ak som týmito rečami niekoho urazila, veľmi ma to mrzí. Rozhodne nechcem ani ja nikomu upierať možnosť slobodného názoru. Myslím si však, že na akademickej pôde by sme sa mohli rozprávať o veciach akademických a nepodporovať myšlienky neslobody a politického útlaku, s ktorými sme sa chceli rozlúčiť pred dvadsiatimi rokmi.
