Hlúpa nespokojnosť, ktorá sa dostaví po ľubovoľnom impulze. Nespokojnosť, ktorá na každom ľudskom správaní, na každom výsledku snahy, dokonca aj na každom produkte varenia nájde nejakú chybu hodnu okomentovania. Vieš, ja som náročný konzument. Kvalitu čakám od tovaru v obchode, hudby v mojich ušiach, obsluhy v reštaurácii, aj od môjho, tvojho, alebo niekoho iného správania. Ale viem, že mýliť sa je ľudské. A že nie všetci sme dokonalí. A ešte viem aj to, že keď mi bude prekážať priveľa somarín, zabudnem sa tešiť z toho podstatného.
Vidíš? A aj tak som teraz nespokojná a sťažujem sa ti.
Ale skúsim to otočiť a namiesto sťažovania sa radiť. Nie tebe, ty si v tomto dokonalý, ale niekomu inému. Viem, nemám na to právo cnostného starca s dlhým životom za sebou, na túto radu však stačí prežiť pár chvíľ s tebou. Myslím, že si majster svojho umenia:) Možno tušíš prečo, ak nie, oprav ma ak sa mýlim.
Si človek, o ktorom si na prvý pohľad pomyslím - ty si taký easy-going. A vôbec nie vo význame - si ako slniečko na hnoji, len sa usmievaš, neriešie, prostáčik, ktorému je na svete dobre. Nie, si easy-going, lebo hoci premýšľaš, riešiš, čuduješ sa a často možno nesúhlasíš, no napriek tomu vieš, kedy to vypustiť z mysle, zodvihnúť hlavu a sledovať hviezdy nad nami. Vieš nechať nespokojnosť samu so sebou a spýtať sa ma, o čom snívam. Toto je také easy-going. Síce neviem, čo ti víri v hlave, v tvojich očiach je vždy vidieť radosť, v tvojom hlase je cítiť úsmev a z viet, čo hovoríš mám pocit porozumenia a snahy pomôcť.
Aj ja to skúšam. Byť optimista. A musím sa ti priznať, že z toho mám celkom dobrý pocit. Ani si to nemusím pripomínať, len sledujem, že aj ja vlastne optimista som. Keď nemáme v kuchyni všetko na ryžový nákyp, tak sa teším, že to bude improvizácia a možno to bude chutiť:) Keď ráno vstanem o siedmej a hneď idem do obchodu, milujem ten pocit ranného dedinského pokoja a keď sa vraciam s čerstvými rožkami, aby bolo čo raňajkovať, usmievam sa len preto, že ivanské ulice, stromy aj kaštieľna záhrada sú zaliate slnkom. A úplne kašlem na to, že v tom obchode nekrájajú syr čo potrebujem, alebo že si treba tipnúť, ktorá cenovka je k môjmu tovaru.
Len dúfam, že od teba sa toho naučím ešte viac a raz sa ťa aj ja možno budem vedieť spýtať, o čom snívaš (v poslednej dobe ma to hrozne zaujíma:)).
Dobre, to je asi všetko. Fakt sa cítim lepšie, keď som ti napísala, snáď sa k tomu dostaneš skôr, ako za týždeň, lebo sa vždy veľmi teším na tvoje odpovede. A prepáč, ak som to na začiatku s tým poučovaním prehnala. Ja viem, že som nepojedla všetku múdrosť sveta. Ale mám pocit, že toto si ma naučil, tak snáď tento recept spraví krásnym aj život niekoho iného.
Jane
PS: Vieš, v čom som ešte optimista? V tom, že aj keď si ďaleko, dlho sa neuvidíme a ktovie, čo bude potom, teším sa, že ti môžem aspoň napísať. Teším sa, keď čítam jedinečný rukopis tvojich myšlienok v mailoch, na ktoré máš menej času, než by som chcela.
A ešte z jedného mám radosť - všetko bude krásne. Zatiaľ o tom vie niečo konkrétnejšie iba nebo (aj preto som ti nevedela povedať, o čom snívam), ale raz sa to dostane aj ku nám. Dovtedy budem optimista:)