reklama

Komu nový stavebný zákon vypáli rybníček?

Chceme riešiť praktické problémy občanov, ktorí sa nevedia domôcť lepšieho využitia svojho majetku napríklad pri výstavbe rodinného domu, ale aj problémy s diskriminačným prístupom k podnikateľským zámerom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Tento blog je pokračovaním reakcie na tvrdenia pána Rybníčka z Únie miest Slovenska. V prvej časti som reagoval na jeho zavádzanie ohľadom kompetencií samospráv a tvorby územných plánov. Teraz sa však chcem zamerať na to, čo porozprával ohľadom lehôt či hľadania vinníka za súčasný stav.

Musím opäť zopakovať, že zástupcov Únie miest Slovenska sme pozývali na diskusiu a hľadanie názorových prienikov. Tieto naše pokusy však arogantne odignorovali. A pán Rybníček radšej vyrazil do mediálneho džihádu. Preto musím reagovať na nepravdivé tvrdenia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prostredie je dnes nastavené tak, že pokiaľ nie ste priateľ starostu alebo poslancov, tak sa obec nikdy nemusí zaoberať vašim podnetom na zmenu územného plánu. Jednoducho ho dajú do šuplíka a pod hlavičkou demokracie ho nikdy z toho šuplíka nevyberú - až kým nenastane zmena vo vedení obce, ktoré bude mať stavebník šancu presvedčiť. Takto to predsa nemôže fungovať.

Preto navrhujeme, aby sa obec musela zaoberať každým relevantným návrhom na zmenu územného plánu. A áno - ak sa v procese prípravy zistí, že daný návrh nie je možný z dôvodu kolízie s iným plánom, ktorý má prednosť, tak ho jednoducho obec neschváli. Ale podnetom sa bude musieť zaoberať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rybníček 3

„Takže si predstavte, že v Bratislave niekto príde a povie, že chce postaviť veľký komplex bytový, nejaký zábavný alebo neviem aký, ktorý má obrovské dopady na dopravu, environmentálne dopady, vodohospodárske dopady, podľa toho, kde to je, tam je kopa dotknutých orgánov, ktoré sa k tomu majú vyjadriť a vy na takúto veľkú stavbu vo veľkom území, ktorá má obrovské dopady na rôzne sféry od dopravy po vzdelávanie a neviem čo, budete mať dva týždne. A keď to nestihnete, čo podľa mňa sa fyzicky a aj podľa Matúša Valla vo väčších mestách nedá za dva týždne urobiť, pri veľkých stavbách, tak štát povie „hm, nestihli ste, platí to, súhlasíme“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Lehoty, ktoré sme navrhli, predpokladajú funkčnú tak štátnu správu ako aj samosprávu, ktorej ostáva kompetencia vydania záväzného stanoviska k súladu s územným plánom.

Každý občan očakáva, že sa orgán verejnej moci bude zaoberať jeho podnetom včas a riadne. Samozrejme, že nastavenie lehôt musí byť konštruktívne a nie deštruktívne, v odôvodnených prípadoch má preto zmysel a my sa nebránime diskusii o tom, kedy je nutné tieto lehoty upraviť reálnym možnostiam. Nemôžete jednoducho pri stavbe rodinného domu čakať viac ako polroka na vyjadrenie, či ste v súlade s územným plánom mesta.

Lehoty, ktoré sme mali nastavené v správnom poriadku od roku 1967, predpokladali základnú 30 dňovú lehotu - počítač ale vtedy málokto poznal a elektronizácia správy neexistovala. Od občana je prirodzené, že očakáva po viac ako 50 rokoch pri dnešnej informatizácii spoločnosti a nákladoch, ktoré už doteraz štát vynaložil na túto oblasť, že by sa mali aj skrátiť lehoty na vybavenie podaní.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Toto je niečo, čo pán Rybníček aj ďalší musia vedieť a myslím, že to v záujme každého bežného človeka treba riešiť.

Rybníček 4

„Bohužiaľ to musím skonštatovať, že ani pán Holý, ani tí ľudia, ktorí to pripravovali, v podstate nevedia, o čom písali, sú nekompetentní. Doslova a do písmena, pretože oni nerozumejú, ako je to v praxi, lebo ak si dnes pán podpredseda Holý myslí, že toto, čo práve popísal v tom svojom blogu, že za to môžu mestá a obce, tak sa teda hlboko mýli. Za to môže legislatíva, ktorú nastavuje NRSR a štát, nie mestá a obce, to po prvé. Takže je to zodpovednosť štátu, nie miest a obcí. To len aby pán podpredseda Holý vedel, že to nie je problém.“

Zopakujem, my vychádzame z dát a jasných skúsenosti.

Je neodškriepiteľným faktom, že Správa generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2019 pomenováva zodpovednosť samospráv za mnoho nezákonností: „Najčastejším objektom dozoru prokurátora na základe podnetov boli aj v roku 2019 akty orgánov územnej samosprávy, a to rozhodnutia starostov a primátorov v oblasti prenesenej štátnej správy, napr. na úseku územného a stavebného konania, v priestupkových veciach, ale i v iných im zverených oblastiach, ako i rozhodnutia a opatrenia v oblasti samosprávnej pôsobnosti, a to uznesenia a všeobecne záväzné nariadenia zastupiteľstiev, ale i nečinnosť orgánov územnej samosprávy.“

Okrem toho GP konštatuje napríklad vo svojej správe o činnosti prokuratúry za rok 2018: „Veľmi výrazným nedostatkom prenosu kompetencií na obce, a to najmä na úseku stavebného poriadku, je určitá forma zaujatosti v rozhodovacom procese. Nezriedka sa vyskytujú prípady, kedy starosta, resp. primátor spôsobuje značné obštrukcie pri vydaní niektorých povolení, ak sa napríklad jedná o stavbu, ktorá je v jeho ponímaní nežiaduca, alebo sa jedná o osobu žiadateľa, ku ktorej je v nepriateľskom vzťahu. Naopak v niektorých prípadoch je zrejmá snaha vyhovieť žiadateľovi i za cenu porušenia zákona. Starostovia častokrát chápu niektoré kompetencie ako nástroj na presadzovanie svojich politických a často bohužiaľ aj finančných záujmov.

Ako riešenie tohto problému sama GP v svojej správe navrhuje zverenie rozhodovania na niektorých úsekoch, a to najmä na úseku stavebnom, kde je tento problém najmarkantnejší, orgánom štátnej správy. A presne to chceme dosiahnuť.

Jediní, kto sa má teda báť, sú vybavovači, podvodníci a ľudia s nečistými úmyslami. Tí profitujú na súčasnom neprehľadnom stave. Týchto sa chce pán Rybníček zastávať, keď betónuje súčasný stav? Faktom totiž je, že sa správa ako diletant a ja skutočne nemôžem za nedostatky v jeho vedomostiach. Odporúčam však prípadné školenie, možno potom nebude nekompetentnosťou obťažovať verejnosť.

Na záver by som chcel povedať, že to vnímam tak, že návrh revízneho postupu pri územnom plánovaní je doteraz najkontroverznejšia časť. Našim zámerom je riešiť nečinnosť obce, riešiť nečinnosť samosprávy, ktorá znamená, že asi 50% územia Slovenska nemáme pokrytých územnými plánmi ale hlavne, že sa nedodržiava aj dnes požadovaná revízia územných plánov s ohľadom na potreby a vývoj v danom území.

Sme otvorení sa rozprávať o tom, kto by mal byť takýmto „druhostupňovým“ orgánom a ako by mohol byť ten proces nastavený. Ale zásadne sa ohradzujem voči tomu, že by návrh neprimerane zasahoval do kompetencie v prípade, ak je obec aktívna, a ak sa stará o svoje územie. Navrhujeme riešiť len nečinnosť, na ktorú podľa nás má každý občan právo, aby riešená bola.

A zopakujem. Mesta si sami určia v územnom pláne pravidlá, kde sa čo bude môcť stavať. Nie úrad. Nie vláda. Mestá si pripravia, schvália a definujú územný plán a ich pravidla. Jednotná metodika a zásady územného plánovania a územné plány ako také budú čitateľnejšie a zrozumiteľnejšie aj pre normálneho človeka.

Územný plán bude podkladom, z ktorého bude úplne jasné a logické, aká stavba sa kde môže alebo nemôže stavať. Výklad územného plánu nemôže závisieť od aktuálneho politického obsadenia v meste.

Aj pri územnom plánovaní musí existovať nejaká právna istota. Zvlášť, keď pre väčšinu ľudí je práve investícia do nehnuteľnosti a do vlastného bývania tá najväčšia, ktorú za život robí. A preto som rád, že aj pán Rybníček súhlasí sa tým, že prenesený výkon by sa mal vrátiť na štát. Územný plán by si potom občan pozrel kedykoľvek tak, ako sa teraz pozerá na Google mapu.

V následnom procese sa budú zisťovať napríklad vplyvy na životné prostredie či iné verejné záujmy. Životné prostredie je veľmi dôležité a stane sa integrálnou súčasťou rozhodovania, avšak nie na úkor rozvoja. Celý proces vyprodukuje úplne jasný a zrozumiteľný dokument.

Ten bude podkladom k hľadaniu súladu resp. vyžiada zapracovanie pripomienok tak v procese prípravy územnoplánovacej dokumentácie, alebo projektovej dokumentácie, ktorý bude podkladom pre konanie aj pre riešenie rozporov.

Ja rozumiem, že sú to komplikované veci a procesy. A práve preto je dôležité, aby sme diskutovali konštruktívne a neposielali si len odkazy.

Zástupcov Únie miest Slovenska preto opäť pozývam do diskusie, pričom majú možnosť návrh pripomienkovať aj v rámci MPK. Poďme spolu hľadať riešenie, ktoré občanom pomôže.

Štefan Holý

Štefan Holý

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Podpredseda Vlády SR pre legislatívu a strategické plánovanie.V minulosti som pôsobil ako advokát a podnikateľ.Celoživotne sa venujem financiám a rád rozmýšľam o tom, ako robiť veci lepšie a prospešnejšie pre všetkých. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu