Rybníčkov džihád

Písmo: A- | A+

Pri sledovaní verejných vyjadrení pána Rybníčka z Únie miest Slovenska nevychádzam z úžasu. Jedna vec je nesúhlas so stanoviskom, druhá to, že je asi moderné si kopnúť do Holého. Alebo strach zo straty vplyvu na stavebný úrad.

Ak chcú niektorí predstavitelia samospráv používať klamstvo a manipulácie ako pracovnú metódu, tak do svojich tvrdení by mali primixovať aspoň minimum faktov a už to nejako upiecť.

To, čo pán Rybníček a jeho kolegovia narozprávali, okolo faktov, snahy porozumieť či diskutovať ani neprebehlo. A to sme opakovane zástupcov Únie miest Slovenska pozývali na diskusiu a hľadanie názorových prienikov. Tieto naše pokusy však arogantne odignorovali a mám pocit, že finálny návrh zákonov, ktoré išli do MPK, ani nevideli. A teraz pán Rybníček vyrazil do mediálneho džihádu, pričom takto konštruktívna diskusia nevyzerá. A to ani náhodou.

Musím preto reagovať na jeho tvrdenia. Nie je to síce diskusia, akú by sme si predstavovali, ale za pokus to stojí.

Rybníček 1

„Inými slovami Štefan Holý k tomu ešte urobil aj to, že povedal, že keď napríklad poslanci miestneho zastupiteľstva alebo obecného, ktorí sú volení priamo občanmi v tom meste nebudú súhlasiť so stavbou, ktorú tam chce dať nejaký developer a bude povedzme v rozpore s územným plánom alebo s ich požiadavkami, no tak môže sa ten developer obrátiť na župu, župa môže prehlasovať nesúhlas poslancov v meste alebo obci.“

Klamstvo. Nie je pravda, že navrhované zákony vylučujú vplyv obcí a miest. Práve naopak.

Súčasná prax výstavby má veľa problémov a je prirodzené, že problémy musí riešiť stavebník – developer, či už verejný alebo súkromný. Nakoniec na to poukazuje aj pán Rybníček, ktorý uvádza, že aj oni majú problém s obštrukciami v konaniach. Presne tieto obštrukcie chceme jasnými pravidlami riešiť. Našim záujmom je posilniť úlohu samosprávy pri územnom plánovaní, vniesť do procesu urbánnu ekonomiku a sprehľadniť územnoplánovaciu dokumentáciu.

Nie je totiž možné, aby každý urbanista čítal inak, čo je a čo nie je možné na základe územného plánu. Rozumiem mierke a podrobnosti, ktorú majú jednotlivé stupne územnoplánovacej dokumentácie a aj tomu, že nemôžeme mať pokryté zónami celé územie - to by bolo aj neefektívne - ale nie je možné, aby sa vlastník pozemku jednoducho nevedel dostať k informácii, čo na danom území môže alebo nemôže byť. Dokonca príklady z praxe sú aj také, že mesto samotné predá pozemok za nejakým účelom a následne rozhodne o tom, že tento účel je v rozpore s územným plánom.

Výklad územného plánu nemôže závisieť od aktuálneho politického obsadenia v meste. Aj pri územnom plánovaní musí existovať nejaká právna istota. Zvlášť, keď pre väčšinu ľudí je práve investícia do nehnuteľnosti a do vlastného bývania tá najväčšia, ktorú za život robí. A preto som rád, že aj pán Rybníček súhlasí sa tým, že prenesený výkon by sa mal vrátiť na štát.

Únia miest Slovenska klame aj pri opise právomoci VÚC. Pán Rybníček vykopáva nesprávne dvere, nejde totiž o spor so mnou alebo s vládou. Ide o dlhodobý kompetenčný konflikt medzi VÚC a samosprávami, na ktorý dopláca občan. Tým, že pán Rybníček odmietol konštruktívnu diskusiu a VÚC naopak do nej vstúpili, je logické, že predstavy pána Rybníčka zostali len na jeho stole.

Navrhovaný revízny postup pri územnom plánovaní sa spúšťa až vtedy, ak obec nespolupracuje a ani tento revízny postup neznamená, že daný návrh bude schválený, že dôjde k zmene.

Tiež treba povedať, že revízny postup sa týka iba zmien a doplnkov, prípadne zóny a len pre osoby, ktoré majú vzťah k daným pozemkom, teda nie je pravda, že hocikto si môže hocičo vybaviť bez súhlasu obce či dotknutého mesta.

Dnes je úplne všetkým zrejmé, že nemôže každá obec, aj tá, ktorá má 500 obyvateľov, vykonávať rovnaký rozsah správy ako napríklad Bratislava či Trenčín. Jedným z dôvodov absencie takejto reformy je ale aj postoj samosprávy, ktorá sa dlhodobo bránila zmenám.

Navrhované riešenia reagujú aj na situácie, kedy jednoducho, ak nie ste kamarát s miestnymi poslancami, nedokážete zmeniť v danej obci nič, bez ohľadu na to, ako sú vaše návrhy potrebné, vhodné alebo jednoducho len nie sú v rozpore so žiadnymi inými chránenými záujmami a dokonca môžu byť aj v súlade so záujmami rozvoja obce.

Rybníček 2

„Treba jednoznačne povedať, že územný plán, teda stavebné povolenia, sa dnes vydávajú - to je prenesený výkon štátnej správy. Inými slovami si treba jasne povedať, že mnohé tie obce a mestá, ktoré dnes vydávajú stavebné povolenia, je to prenesený výkon štátnej správy, boli vrcholne podfinancované zo strany štátu. To znamená, že ten štát to ani neplatil tak, ako mal. Čiže štát si absolútne neplnil svoju rolu a úplne v tomto celom zlyhal. Zároveň vo veľkých mestách si myslím, že nie je to už celkom pravda, lebo tie územné plány sú pomerne jasne dané a musia postupovať podľa schválených územných plánov. V tých menších obciach to môže byť samozrejme eldorádo, keď tie malé obce nemajú územné plány, môže to byť problém.“

Problém, ktorý dnes musíme riešiť - a to zjavne nie sú len moje slová – je ten, že nám chýba celá jedna generácia urbanistov. Oblasť územného plánovania bola úplne zdecimovaná. Jednoducho sa v našich podmienkach ukázalo, že nebolo správne, aby sa preniesol výkon v oblasti výstavby na samosprávy.

Už v roku 1976 sa územné konanie považovalo za mimoriadny inštitút, ktorý sa mal používať len dočasne, kým sa nepokryje územie územnými plánmi. Z tohto inštitútu sa však stal základný inštitút vo výstavbe. Nemožno nesúhlasiť s tým, že v oblasti územného plánovania zlyhával dlhodobo aj štát a práve to je dôvod, prečo navrhovaná úprava posilňuje význam územného plánovania aj samotným zriadením nového ústredného orgánu pre túto oblasť.

Cieľom ale je systematická spolupráca práve so samosprávou, aby do budúcna boli vytvorené čo najlepšie podmienky pre územné plánovanie, a predpokladáme účasť samosprávy aj v stálom poradnom orgáne, ktorý plánujeme zriadiť a kde by mala prebiehať kontinuálna diskusia o tom, kam by malo územné plánovanie smerovať, aké má problémy v praxi, čo bude potrebné, zmeniť, zlepšiť.

Je to až cynické uznať, že niekde v malých obciach môže byť situácia eldorádom pre nepoctivých. Ako keby aj okresné či krajské mestá, nejdem menovať, pán Rybníček, nemali stavby, kde sa neviete dopátrať, kto a kedy a ako toto mohol povoliť a odsúhlasiť a skolaudovať... Toto je stav, ktorý chcú niektorí brániť? Tieto prípady treba vo veľkých mestách hľadať lupou?

Preto je veľmi dôležité, aby sme vedeli spolu normálne diskutovať a nie si posielať odkazy cez médiá, či šíriť rôzne nepresnosti a špekulácie. Moja ponuka na konštruktívnu diskusiu a hľadanie riešenia stále trvá.

Skryť Zatvoriť reklamu