K potkanom som sa dostala ešte na gymnáziu. Spolužiačka raz doniesla svoju čerstvo kúpenú potkanku do školy a mne učarila natoľko, že ešte v ten deň som zamierila do zverimexu. Vybrala som si albínku a pomenovala ju Lilith. Prežila, myslím si, celkom pekný život. Väčšinou u mňa na pleci alebo niekde vo vrecku. Opustila ma, keď dostala zápal pľúc a chorobu neprekonala. Mala cca rok a pol. Rodina si už ďalšieho potkaníka doma nepriala a tak som si musela počkať kým budem sama.
Minulý rok som sa ako tak osamostatnila. Začala som študovať v ČR, ďaleko od rodiny. Pri jednej návšteve obchodu so zvieratkami som neodolala a kúpila som si mojú druhú potkanku, ktorá dostala meno Ištar. Postupom času som občas hľadala na internete nejaké informácie o potkaníkoch a zistila som, že v ČR existuje chov potkaníkov s Preukazom Pôvodu. Hľadala som ďalej a keďže ma myšlienka odchovávať miminká celkom oslovila, zaregistrovala som si vlastnú chovateľskú stanicu s názvom Myjka. Prihlásila som sa na výstavu v Rychnove nad Kněžnou a Ištarka vyhrala prvé miesto v kategórii mladý potkan. V tej dobe sme sa už obzerali po vhodnom ženíchovi a do oka nám (mne aj Ištar) najviac padol Rupert of Navel. Bol to nadherný 860g macko, takže sme predpokladali veľké miminká. Krytie prebehlo v decembri a 5. januára Ištarka porodila 13 malých červíčkov.
Medzitým, kedže potkaníci a hlavne samičky sú spoločenské zvieratká, mi doma pribudla druhá samička. Je to už staršia dáma menom Fanny of Lobega. Darovala mi ju kamarátka už staršiu, takže som ju doma nemala od miminka.
Po internete som rozvesila inzeráty, že máme miminká. Päť dievčiat a osem chlapcov. Prví záujemcovia sa pomaličky ozývali. Zatiaľ iba predbežne, pretože farby miminiek sa začali ukazovat až okolo siedmeho dňa. Farby som očakávala champagne a amber. Z mimi sa nakoniec vyfarbili štyri do šampaňskej a osem do amber farby. V necelých troch týždňoch života svojich bračekov a sestričky opustil malý amber chlapcek Anubis. Mal problémy s bruškom a ani liečiky nepomohli. Medzi štvrtým a piatym týždňom si miminka rozobrali noví majitelia.
A keďže potkaníkov nie je nikdy málo, spolu s Ištar a Fanny som si nechala aj maličkú Akashku van Myjka, dcéru Ištar. A čo čert nechcel, dozvedela som sa, že kamarátka má práve miminká v mojej vysnívanej variete (siamská s hnedými znakmi). Zavolala som jej a zistila som, že samičky sú ešte voľné a zarezervovala som si Berushku z Jihlavských Vrchů. Vtedy som si hovorila, že je to posledná potkanka a že počet štyri je konečný.
Podarilo sa mi ho udržať až pol roka. Ale Fannynka začala chorľavieť a ja zo strachu, že sú to jej posledné chviľky, vyhliadla som si platinovú rex (rexíci majú zvlnenú srsť) samičku menom Caminante´s Cliché. Fannynečka našťastie prežila, a mne doma pribudol piaty prcek, dúfam, že nadlho posledný. :)
Momentálne neplánujem ďalší vrh, ale prečo toto všetko píšem? Pre ľudí, ktorí majú v pláne si kúpiť potkaníka.. Ak si ho kúpite od chovateľa, máte zaručené, že sa k vám dostane zdravé miminko z nepríbuzenského kríženia a zvyknuté na ľudí, čo vám v žiadnom zverimexe nikto nezaručí. Tam nájdete potkaníky, ktoré sú skôr odchovávané ako potrava pre hady než ako spoločník pre človeka. Preto uvážte či vám stojí za to pocestovať si za potkaníkom do chovateľskej stanice alebo kupovať neistotu v zverimexe.
Pokiaľ by vás chov potkaníkov zaujal a mali by ste nejaké otázky, môžete sa skúsiť spýtať na fóre pre milovníkov potkanov - Potkanum.
A ďaľšie fotky mojich potkaniek nájdete v mojom albume. Dospelé baby a Cliché.
