Krátko o „zlatom“ teľati...

    Reč je o eure, čo je každému hneď jasné. O tom eure - „zlatom“ teľati, za ktorým sa niekoľko rokov nie obyvatelia, ale politici ženú, aby ho mali. Stalo sa vecou prestíže, veď budeme prvou krajinou z V4, ktorá ho bude mať. Hmmm, obyčajnému človeku, sú niektoré veci jasné, niektoré na kilometre vzdialené. Zatiaľ iba podvedome tuší, že kým ma teraz pri troche šťastia v peňaženke 500,-Sk, po prvom januári   sa mu to scvrkne na nejakých trápnych   zaokrúhlených 17 eur. „Dobrá“ perspektíva, len čo je pravda. Druhá vec sú ceny. Je iluzórne dúfať, že sa po novom roku nebude „až tak“ zdražovať. Ále, bude, až nám z toho bude zle. A vráti sa to, čo ktorýsi z dobre platených srandistov, politikov, pomenoval potom a slzami. Je jedno, ktorá vláda je pri moci,   ale zásobovať ľudí vyhláseniami, že sa proti zdražovateľom zakročí, mi osobne škrípe. Keď zoberieme do úvahy zvyšujúce sa ceny vstupov, podiel cien komodít na svetových trhoch na konečnej cene toho – ktorého potravinárskeho výrobku, ostanú nám len oči pre plač a – bezmocnosť nad stále rastúcimi cenami, ktorých výška je hádam bezbrehá... A demagógiou najvyššieho kalibru je pre mňa tvrdenie, že jednou z „výhod“ eura bude odstránenie kurzových výkyvov pri nákupe tejto meny pri ceste do zahraničia. Ale, ale, veď človeku môže byť lauter fuk,   keď chce ísť do zahraničia,  je zmierený s faktom, že nejaké kurzové výkyvy ho očakávajú. A príslušnú menu si aj tak kúpi.   Ale argumentovať týmto ako jednou z výhod prijatia eura?? Okolité krajiny sa do  prijatia eura   neženú. Rád poopravím svoj skepticizmus voči tejto mene, ale zatiaľ mi to vychádza na to jediné : Na Slovensku máme pomaly švajčiarske ceny, ale platy sú stále etiópske. Mýlim sa? Rád sa nechám poučiť...