Našťastie som dosť skoro pochopil, že pokiaľ sa mozog nezrúti, telo, hoc´je postihnuté, funguje. V tomto so mnou súhlasila aj moja obvodná lekárka, ktorej som pred pár rokmi dal otázku : Ktoré kategórie obyvateľstva sú najviac postihnuté depresiou. Napriek tomu, že na prvýkrát nevedela, dala mi za pravdu. Aká je odpoveď? Najviac sú depresiou postihnutí nezamestnaní a starobní či invalidní dôchodcovia. Pokiaľ si niekto myslí, ako som to pred pár rokmi zažil z reakcie jedného známeho, že invalidným dôchodcom je dobre, mýli si pojmy s dojmami. Istota mesačného príjmu je dobrá vec, to je fakt. Avšak, keď som vtedy dotyčnému povedal, že ja mu ten mesačný dôchodok milerád dám, pokiaľ je v jeho silách vrátiť mi zdravotný stav, aký som mal pred šiestimi rokmi. A ja sa v tom prípade(výmeny zdravotného stavu) zdravý vyberiem napr.do Čiech a budem si tam zarábať… Toľko sny. A realita? Aspoň ja som to vnímal ako potrebu pokory priznať si, že určité veci už jednoducho nemôžem. Inou kapitolou je zamestnanie. Koruna navyše sa vždy zíde, nie? Viem o tom svoje… Mal som 25 rokov, v sebe ešte ako – taký optimizmus, jemne hraničiaci so sarkazmom. Takáto kombinácia mi celkom úspešne pomáhala prekonať počiatočný stav môjho „pádu“ do skupiny invalidných dôchodcov. Dlhé roky som písal do jedného „regionálneho“ týždenníka v Dunajskej Strede. Nerozišiel som sa s nimi v dobrom ani v zlom. Jednoducho to dospelo do situácie, keď som už mal dosť trápnej hry niektorých ľudí z tej redakcie na regionálny týždenník. Ako sa na správne malé mesto patrí (a Dunajská Streda ním s necelými 24 000 obyvateľmi je), zliezali sa v redakcii tých „novín“ rôzne záujmy, ktoré boli na prvý pohľad tak okaté, až boli trápne… Len pre ilustráciu: Raz bola akcia pre deti v Okresnej knižnici v DS, kde pre ne čítali obaja viceprimátori úryvky z jednej rozprávkovej knižky, jeden viceprimátor po slovensky, druhý po maďarsky. Príjemná akcia, na ktorú som bol vyslaný, že správa z nej pôjde na slovenskú stranu. Pomyslel som si : „Fajn.“ Išiel som, strávil som na spomínanej akcii 2 možno 3 hodiny. Napísal som správu, v ktorej bolo aj zopár slov nielen s obomi viceprimátormi. Zohnal som aj fotky, keďže digitálny fotoaparát nemám. Výsledok? Na zasmiatie. Nevyšlo to práve kvôli tomu, že tam boli spomínaní viceprimátori, s ktorými sa „zodpovedný“ vydavateľ spomínaného týždenníka nemá v láske. A takýchto príkladov by sa našlo aj viac. Nakoľko som s blbosťou, ktorá v tej redakcii u niektorých jedincov vládla, už nemal chuť zápasiť, hľadal som si inú prácu. V ktorej by som sice mal prekvapenia, ale nie v takom objeme a rázu, ako v spomínanej redakcii. Ešte v roku 2004 som našiel jeden inzerát ponúkajúci miesto obchodného zástupcu. Pomyslel som si, keď spľňam podmienky, ako znalosť slovenského jazyka, schopnosť komunikácie, svedomitosť…, nemal by byť problém…??? A nebol. Bol som pozvaný na osobný pohovor, kde sa ma, zrejme personalista, opýtal, kto mi písal motivačný list a životopis. Tie dva dokumenty boli podľa neho tak vymakané, že som ich podľa neho nemohol ja písať. Vyviedol som ho z omylu, písal som ich ja. „Čerešničkou“ na torte bolo, keď sa personalista dozvedel, že som invalidný dôchodca. Ustúpil. Jeho ústretovosť a jednoznačné odpovede sa zrazu zmenili na číročistú vyhýbavosť, ako keď slalomár kľučkuje pomedzi bránky. Podobná situácia sa za tie roky zopakovala tri či štyrikrát. (Vzhľadom na moje postihnutie, som si musel v mieste bydliska hľadať prácu, kde sa nevyžaduje fyzická námaha. Zdravotne postihnutí vedia najlepšie, o čo v tomto prípade ide.) Priznám sa, neodsudzoval som to, ale snažím sa vyhnúť práci v chránenej dielni. Osobne si neviem pomôcť, ale pár rokov mám subjektívny pocit, že na tom nie som zdravotne až tak zle. A chránené dielne, aj keď som v situácii občana so zdravotným postihnutím, sú pre mňa synonymom akéhosi „odkladiska“ živých ľudí. A práca v nich (poznám to len z počutia) je vraj ako novodobé otroctvo. Čo na záver?Celá táto moja peripetia či „peripetia?“ s hľadaním práce je (klopklop) zrejme už ukončená prísľubom práce, ktorá ma bude baviť a do ktorej mám v dohľadnej dobe nastúpiť.
Super, nie?
Užitočné kontakty
Cetrum samostatného života na SlovenskuVzniklo v roku 1996 pri Organizácii muskulárnych dystrofikov a posytuje poradenské služby pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím.tel.: 02/ 44451923Zväz telesne postihnutej mládeže, tel.: 02 5244 47 10 02 5244 47 10 , 02 5244 47e-mail: imaztpm@changenet.skwww: www.changene.sk/ztpm Agentúry podporovanéhozamestnávaniaBratislava- tel./fax: 5273 36 76Banská Bystrica- tel./fax: 048 414 77 92 048 414 77 92 , 414 43 83mobil: 0915 835 090 0915 835 090 , 0915 835 091e-mail:apzbb@changenet.skVranov nad Topľov- tel./fax: 057 446 31 057 446 31 01e-mail:apzvt@changenet.sk l Agentúra špecializovaných služieb pre autistov a iné zdravotné postihnutiaBratislava - tel. 02 43 412 02 43 412 253e-mail:agaut@stonline.sk
