Máme na tanieri opäť potratový zákon. Pri čítaní správ o akciách – petíciách v súvislosti s potratmi, pri ktorých sa operuje ľudskými právami, mi idú po chrbte zimomriavky. Najmä pri poslednej hromadnej pripomienke k „potratovému zákonu,“ ktorej autorom je „Fórum života“ a podpísalo ju 5400 ľudí .
Podľa tohoto „fóra“ materiál treba zmeniť, aby nediskriminoval nenarodené deti s predpokladaným genetickým postihnutím. Chvályhodný počin, keby? Videl niekto z dám a pánov z tohoto pseudofóra niekedy geneticky postihnuté deti? Právo na život? Chvályhodné, ale… Pre nejakým obdobím som bol v tábore, kde boli deti s telesnými alebo mozgovými poruchami. Tie telesne postihnuté svet okolo seba ako – tak vnímali. Geneticky postihnuté, boli „zlatí ťuťkovia“, ktorí nevedeli nič o okolí a robili iba činnosti, ktoré mali horko ťažko zafixované v pamäti. Ich bezprostredné okolie sa k nim v mieste ich bydliska správalo rôzne : od ich akceptácie až po odmietanie. Poniektorí rodičia si v mojej prítomnosti kládli otázku, čo s nimi (deťmi) bude, keď tu oni (rodičia) nebudú. Pochybujem, že by sa táto iniciatíva, na ktorú naletelo toľko ľudí, stretla s nejakým ďalším úspechom. Dúfam, že v krajine (rozumej Slovensko), kde má počet potratov klesajúcu tendenciu, zvíťazí zdravý rozum a rozhodovanie o osude prípadne geneticky postihnutého nenarodeného dieťaťa, bude ponechané bez zbytočného zákonného obmedzenia v rukách ŽENY…
