Ako sa kradne?
Knihu som prečítal za dva dni a nebolo to príjemné čítanie. Utvrdilo ma to v istote, že Slovensko sa ako rozlohovo malá krajina stalo za tie roky záujmovou zónou rôznych finančných skupín (v knihe je predstaviteľ jednej z nich nazývaný oligarcha) a iných skupín a skupiniek skutočne so zaujímavým spektrom záujmov. Ako sa teda kradne? Zjednodušene povedané vďaka dobrým známostiam, získaniu si tých „správnych“ ľudí a – peniazmi. Veľa peniazmi, z ktorých vyjde čo – to na úplatky pre spriaznených ľudí za ich pomoc pri získaní nejakej -tej finančne zaujímavej zakázky. Nicholsonovi nemožno uprieť snahu s vecami ( prešetrením zlodejín z tohto spisu) pohnúť dopredu. Na mnohých miestach (podľa mňa ) ponúka autor v tejto knihe možnosti cez rôzne prepletence firiem dostať sa čoraz hlbšie a hlbšie ku koreňom toho, čo sa maskuje pod prívlastkom „slúžiť veciam verejným. “ Ale čoho hlavným menovateľom je mať vždy a za každú cenu naplnenú peňaženku či bankový účet v banke v nejakom daňovom raji...
Akoby epilóg
Zatiaľ vyšetrovanie (ne)pravdivosti tohto spisu vyzerá ako boj s veternými mlynmi.Nepriamo to priznáva aj autor knihy. Tých policajtov, ktorí mali snahu tento prípad vyšetriť, postihli rôzne tresty, ktoré ich viac či menej umlčali. Nielen občanov, ktorí tento spis videli, sa zmocnil spravodlivý hnev, ktorý ich vyhnal začiatkom roka na námestia. Ale, žiaľ, ako rýchlo protesty začali, tak aj utíchli... A ostáva nám len suché konštatovanie, že v múre(Slovensku) máme jednu obrovkú dieru, ktorá sa zväčšuje každým dňom viac a via
