Nie, zmena názoru nenastala na november 1989 a za ním nasledujúce udalosti, avšak intenzita spomienok na atmoféru tých dní ostala. O tom väčšmi mi to pripomenulo kempovanie 19 ročného gymnazistu Adama Kurtu pred parlamentom a jeho ťaženie proti poslaneckej arogancii a zhovadilosti v politike, ktorú tu máme posledných pár rokov. Osobne výskyt zhovadilosti v našej politike odhadujem od roku 1992, keď ľudia začínali vytriezvievať z porevolučnej eufórie. Tí, ktorí napochytre prehodili kabáty sa prispôsobili novým pomerom, začala sa nejaká – tá privatizácia, poniektorí z našich politikov si dali šiť viacnásobne použiteľné kabáty, ktoré mohli v prípade potreby prevracať (ako sme sa počas rokov mali možnosť prsvedčiť) do ľubovôle. A tu sa vyskytol novodobý 19 ročný Don Quijote (prirovnanie je myslené v dobrom ) Adam Kurta z Bratislavy, ktorý sa rozhodol petične protestovať proti poslaneckej arogancii a nadmernej voľnosti, ktorú im umožňuje imunita. Priznám sa, trochu z tej imunity by sa mi zišlo, bo mám pri písaní týchto riadkov plný nos... Ale vážne:
Adam, dávam ti za pravdu a máš moju plnú podporu, aj keď mi tvoje kempovanie pred parlamentom a trápenie sa hladom pripadá, keď som sa dozvedel, koľkí z našich poslancov ťa prišlo aspoň pozrieť, ako boj Dona Quijote de la Mancha s veternými mlynmi... Osobne by som okrem zrušenia ich imunity, lebo niektorí sú zrejme imúnni voči všetkému, prijal aj fakt, keby sa medzi poslancami, resp.keby sa v slovenskej politike objavili nové ale úplne nové tváre... bo niektoré sú už fyzicky a názorovo za tých 20 rokov viac ako obkukané... Čo vy na to?
