Pekne sa prispôsobiť našim chudiatkam „utláčaným,“ ktorých zástupcovia sa nadrapujú v parlamente. Vážení páni, ktorí ste sa o tento absurdný stav pričinili: Spamätajte sa!!! Veď vy z tých Maďarov, ktorí tu na Slovensku žijú, robíte vedome blbcov a dementov, ktorí sa dohovoria len na juhu Slovenska!!! Kandidoval som v posledných komunálnych voľbách za poslanca Mestského zastupiteľstva v Dunajskej Strede. Krátko po uzavretí kandidátok sa mi ozval jeden známy( v Dunajskej Strede tuším každý každého pozná) a chcel sa so mnou stretnúť. V poriadku. Lenže on sa chcel so mnou stretnúť ako s kandidátom SNS. Fajn. A tak sme sa: kandidát Most-Híd a kandidát SNS stretli na káve. „Oťukávačka“ sa mohla začať. Po úvodných zdvorilostných frázach som mu položil otázku, ktorá mi už niekoľko rokov, ako rodákovi z Dunajskej Stredy, ležala na duši: „Polož si ruku na srdce a odpovedz mi ako na Slovensku žijúci Maďar na otázku: Nemáte tu Maďari v SR defacto kultúrnu a školskú autonómiu? Máte vlastné divadlá, vydavateľstvá, školy, aj univerzitu, svojho času ste chceli aj maďarského biskupa...“ Odpoveď? Tá sa skladala z troch písmen: áno. Priznám sa, že som inú odpoveď ani nečakal. Položartom sme hovorili o krajanských preukazoch, dvojitom občianstve a podobne. A druhá otázka, ktorú som mu položil bola: „Čo myslíš, za čo pokladajú na Slovensku žijúcich Maďarov, v Maďarsku? Odpovedal som zaňho:“ Za obyčajné nuly, sedliakov. Nejde im o národ, zjednotenie Maďarov! Figu borovú! Ide im (v Maďarsku) o získanie najväčších zdrojov spodnej pitnej vody v strednej Európe a o úrodnej pôde ani nehovorím. Tú si, priam trestuhodne ničíme výstavbou všelijakých golfových ihrísk, či iných „nádher,“ ktoré vidno, na kedysi krásne zlatistých poliach... aj cestou z Bratislavy do Dunajskej Stredy. Z vás (rozumej Maďarov na Slovensku) ktosi robí umelo nespokojnú piatu kolónu, dovolím si ju porovnať k sudetským Nemcom pred 2.svetovou vojnou v Čechách.“ A v ten okamih sa mi nesmierne uľavilo, lebo som „vykričal“ otázky, ktoré mi ležali už niekoľko rokov na duši .
Je prinajlepšom demagógiou tvrdiť, že menšinový jazyk (je jedno, aký) neznel na úradoch, kultúrnych strediskách či napríklad v nemocniciach. Je to všetko dymová clona neistoty, ktorá má vzbudiť dojem, že práve táto právna norma „je to pravé orechové,“ ktoré spasí menšinové jazyky. Komu to ale vyhovuje? V Dunajskej Strede máte na úradoch napríklad maďarčiny čo srdce ráči a v nemocnici? Keď som bol pred pár rokmi hospitalizovaný v dunajskostredskej nemocnici, tak štatisticky vzaté: každý tretí rozhovor bol v maďarčine. Medzi pacientmi a aj medzi pacientmi a doktormi. Vzbudzuje sa dojem, akoby predstavitelia menšín „vybojovali“ novelou zákona o štátnom jazyku pre (najmä) Maďarov na Slovensku niečo svetoborné. Ale, vybojovali len viacej dreva, ktoré ktosi musí naniesť do lesa...
