Prvýkrát ma pán Bósza „dvihol“ zo stoličky vlani v lete, keď začal brnkať“ po nosoch Slovákom ale hlavne Maďarom s autonómiou juhu Slovenska a s tým, aby mal „južanský národ“ právo na sebaurčenie. „Ja tvoju Máriu,“ pomyslel som si,“aký som ti ja príslušník južanského národa?“ Keď už by mi chcel dať niekto nálepku, tak jedine Žitnoostrovčan!“ Myšlienka na autonómiu je sice „pekná vec“, ale ľudí (bez ohľadu na národnosť) trápia iné veci. Pokiaľ sa už chceme opičiť po vzore „vyspelých civilizácií“ v krajinách západnej Európy či Ameriky, mohli by sme si zobrať príklad, ako ochraňovať svoj majetok. Nevie niekto cudzí zdôvodniť, prečo sa vám túla po pozemku, či „náhodou“ sa vám hrabe doma v skrini? Šup mu jednu olovenú včeličku… A nebaviť sa… Čiže, pán Bósza, šup ho ku chladničke, vytiahnite si ľad, odporúčam dať ho do igelitového sáčku, dajte si ho na čelo, nech z Vás vysyčia tie nezmysly o autonómii a blbosti o akomsi pseudojužanskom národe… A svojim "chlebodarcom," stavím sa, že túto blbosť o autonómii z vlastnej hlavy nemáte, môžete kľudne odkázať, že miesto v histórii s prívlastkom „trápny“ majú spolu s Vami isté…
S pozdravom
Štefan Michalík
