A začína nervozita prenáramná.v straníckych centrálach. Veď byť takým poslancom je dobrý kšeft: mesačný plat celkom zaujímavý. Kontrolovateľnosť zo strany plebsu prakticky minimálna. A že je pár otravných škrabálkov? Nevadí, tých si nejako kúpime. Najsilnejšia opozičná strana s prívlastkom modrá vystúpila, vystupuje a, zrejme, aj bude vystupovať s otázkami o zvyšujúcom sa dlhu SR a o škandáloch, ktorým zabránili a zachránili ťažké miliardy pre Slovensko. Najnovšie sa na internete snažia počítačovo gramotnejšiu časť národa presvedčiť, že ako udatní bojovníci chránili a chránila (budú chrániť aj po voľbách?) miliardy pre SR.. Do určitej miery mi to pripomína rok 1998, keď práve tento spolok vystupoval a zaštiťoval sa čiernymi knihami zo všetkých oblastí života v SR, v ktorých poukáže na prešľapy svojich vládnych predchodcov. Výsledok poznáme: čierne knihy síce vyšli a vzápätí zožtli, prísľub dvojnásobných platov sa posunul niekde do úzadia, trestné stíhania s bývalými prominentami sa skončili oslobodzujúcimi rozsudkami. Za všetko len odpoveď niekdajšieho ministra financií, ktorého som sa v roku 1999 ako redaktor jedného denníka pýtal, kedy budú tieto dvojnásobné platy a prečo sa o nich začína hovoriť ( v tom čase) ako o nezrealizovateľnom sľube: „Pri tvorbe volebného programu sme nepoznali reálny stav ekonomiky...“ Poznajú ho vari teraz, že sa s takým bohorovným kľudom predvádzajú s internetovou stránkou, kde vyčísľujú údajný zvyšujúci sa dlh Slovenska? Ako oni prispeli k zvýšeniu demografického prírastku obyvateľstva? Zatiaľ sa mi zdá, akoby sa v SR rodili deti len jednej skupine obyvateľstva, kým tá druhá skupina si sakramentsky rozmyslí, či bude mať dieťa!
Mýlim sa???
Recept tejto skupiny z ich internetovej strany, ako a čomu sa vyhýbať pri kradnutí a tunelovaní štátu. Asi vychádzali z vlastných skúseností...
Čomu sa podarilo zabrániť
Tu je zoznam káuz, ktoré neboli dokonané. Tieto kauzy majú viacero spoločných čŕt:
Pôvodne sa malo všetko udiať v tichosti, za chrbtom verejnosti.
Keď kauzu objavili médiá alebo opozícia, zodpovední chvíľu vyčkávali, prípadne tvrdili, že je všetko
v poriadku.
Keď zodpovední zistili, že veci nezametú pod koberec, príslušné „obstarávanie“ bolo zrušené.
Iba verejné pranierovanie zabránilo tomu, že k vyplytvaným a ukradnutým peniazom nepribudli
