Boli že to vzletné vyhlásenia, ako noha cudzieho vojaka nevkročí na územie už bývalej republiky. Prešlo pár rokov a začal sa ďalší odsun – tentokrát normálnosti a zdravého rozumu ako takéto. Začala sa protiruská hystéria a Slovenská republika (ako správny ratlík) začala koketovať s Amerikou, konkrétne so spoluprácou s touto krajinou v obrannej oblasti
V poslednom čase prebehla búrlivá diskusia o chystanej „ochrannej” dohode medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými. Na povrch sa dostali šokujúce detaily návrhu zmluvy, ktoré verejnosť značne pobúrili. Minister Gajdoš medzitým zmluvu zamietol a prenechal rokovanie úplne na ministra zahraničných vecí Lajčáka. Tejto háklivej témy sa má dotknúť aj plánované rokovanie premiéra Pellegriniho s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
Priam Hamletovskou otázkou ostáva, prečo by sa, teoreticky aj o novej zmluve malo naďalej rokovať?
Ako sa plánovalo
Chuť na konfrontáciu s Ruskom je známa už niekoľko rokov. V roku 1997 sa mi dostalo do rúk dokument tzv.Baburinovo memorandum s názvom Počemú rozširénie NATO predstavljájet ugrózu dľa Rosii(Prečo rozšírenie NATO predstavuje hrozbu pre Rusko). Okrem historického exkurzu, keď si na Rusku doslova a do písmena vylámali zuby Napoleon či Hitler, je akýmsi, nazvime to, zjednocujúcim faktorom konfontačných snách s touto krajinou, získať jej nerastné bohatstvo... Druhým je Houstonský či Harvardský projekt. Na prvý pohľad vypadajäú ako fikcia, ale nie sú... No, ale, odbočil som!!!
Ako sa plánuje?
Predtým ale, než sa dostaneme k dokumentom, si treba objasniť ešte jednu vec. Treba si objasniť dôvod, či ako člen NATO potrebujeme zvláštnu bilaterálnu zmluvu s Američanmi.
Dôvodom predkladanej zmluvy je, aspoň z americkej strany, to, že sa nám tu snažia vsugerovať, že náš najväčší nepriateľ je Rusko a našou najlepšou obranou bude sa po zuby ozbrojiť. A pri tom ozbrojovaní sa ale nemyslí, aby sme sa ozbrojili my! Nie, tým sa myslí, že si na svojom území, a to neďaleko hlavného mesta, dáme vybudovať sklady cudzej armády, nad ktorými nebudeme mať my ako krajina žiadnu kontrolu.
Už len strašenie tým, že po tom, ako sa stal Krym opäť časťou Ruska, stal sa naším nepriateľom, a teraz si Rusko brúsi zuby aj na nás, je nezmysel. Je to nezmysel, či už z hľadiska histórie, ale aj súčastnosti. Z hľadiska histórie preto, lebo Krym, ktorého 90 % obyvateľstva sú etnickí Rusi, bol na rozdiel od Slovenska, od roku 1784 súčasťou Ruska (dokiaľ ho Nikita Chruščov „nedaroval” Ukrajine).
Z hľadiska súčastnosti je to nezmysel preto, že napríklad Turecko, tiež člen NATO, ktoré sa nachádza oveľa bližšie pri Kryme ako my, a ktoré proti Rusku viedlo v minulosti mnoho vojen a z tohto dôvodu by malo považovať Rusko za úhlavného nepriateľa, si práve veselo od Rusov dojednáva kúpu nového protiraketového systému S-400 a prezident Erdogan je v Moskve pečený varený.
Argumenty, že Slovensko potrebuje pozvať sem Američanov, aby nás chránili pred ruskou hrozbou, teda neustoja tak isto ako argument, že „sme predsa v NATO a taký rozdiel to nie je”.
Ale rozdiel to je, a to veľký. Tak len teoreticky, keby sa NATO, hoci aj dnes rozpadlo, zmluva s Američanmi by trvala! Ako člen NATO nie sme povinní robiť zmluvy s jednotlivými štátmi zvlášť.
Aj ten fakt, že sme kúpili od USA super drahé stíhačky, a preto teraz potrebujeme financie na letiská, tu tiež neobstojí.
Treba tu najprv zdôrazniť, že sa interpretuje kúpa stíhačiek ako ochota Slovenska pretrhnúť puto s Ruskom a nie ako sa to našej verejnosti predávalo, že sme americké stíhačky kúpili z dôvodu vyššej kvality.
Celkovo sa tu jedná o dobre premyslenú a už roky dopredu naplánovanú stratégiu. To, čo len náhodou vyplávalo na povrch v súvislosti so zmluvou, Američania v anglickom webovom priestore ani veľmi netaja.
Napríklad na internetových stránkach NATO sa môžeme dozvedieť o nutnosti mať možnosť, aby sa armáda pohybovala flexibilne, a to aj v mierových časoch. To prakticky znamená nekontrolovaný volný pobyt a presun cudzích vojsk na našom území.
Konkrétne je nastránkach NATO napísané:
„Vojenská mobilita je teraz kľúčovým zameraním spolupráce s Európskou úniou. Presunutie spojeneckých síl do Európy a naprieč Európou rýchlosťou a ich udržanie je významnou logistickou výzvou, na ktorej sa zúčastňujú mnohé zainteresované strany na vnútroštátnej a nadnárodnej úrovni. Ministri obrany NATO schválili novú americkú iniciatívu pripravenosti na samite NATO v roku 2018 v Bruseli. Je známa ako „Štyri 30dky“ a snaží sa vytvoriť „kultúru pripravenosti“ na „poskytnutie síl <…> pripravených bojovať v krátkom čase a <…> schopných rýchlo sa rozmiestniť v Európe.“ Cieľom je zabezpečiť, aby do roku 2020 malo NATO 30 mechanizovaných práporov, 30 kinetických letiek a 30 námorných bojových plavidiel, ktoré by mohli byť použité do 30 dní.”
Na ďalšej stránke tejto organizácie sa dozvedáme trošku obšírnejšie ešte raz:
„V tomto duchu sa NATO usiluje o odstránenie prekážok vojenského pohybu do Európy a severného Atlantiku a naprieč severným Atlantikom a o udržanie síl v operáciách. Na tento účel sa pracuje v štyroch oblastiach: orgány a právne predpisy na uľahčenie prekračovania hraníc; velenie a riadenie na riadenie logistických pohybov; primerané schopnosti premiestňovania, ktoré môžu prepravovať vojakov a ich vybavenie; a infraštruktúru, ktorá dokáže zvládnuť veľké množstvá ťažkej vojenskej dopravy. V NATO sa toto rozsiahle úsilie označuje ako „Umožnenie najvyššieho zodpovedného veliteľa spojeneckých ozbrojených síl v Európe“. 1 Vojenská mobilita je kratší a dostupnejší termín na pokrytie špecifických prvkov v rámci širšieho programu.
Zmeny v orgánoch hraničných priechodov a právnych predpisoch na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ uľahčujú rýchle nasadenie, najmä v čase mieru. Prebiehajú práce krajín, Európskej únie a NATO na harmonizácii plánov, procesov a postupov vrátane diplomatických a iných previerok mobility, aby vojaci a vybavenie mohli bez zbytočného odkladu prekročiť hranice Európy a mať vplyv na civilný život. Štruktúry velenia a riadenia Aliancie budú tiež spolupracovať a koordinovať s príslušnými vnútroštátnymi civilnými aktérmi s cieľom uľahčiť tranzit veľkého množstva ozbrojených síl do Európy, naprieč Európou a z nej. V tomto ohľade sa lídri spojencov na bruselskom samite rozhodli pre silnejšiu veliteľskú štruktúru NATO, ktorá bude obsahovať logistické prvky na všetkých úrovniach vrátane velenia v Norfolku v Spojených štátoch, aby sa uľahčilo rýchle a bezpečné posilnenie Európy z celého Atlantiku, ako aj Spoločné veliteľstvo pre podporu a umožnenie v Ulme v Nemecku, aby sa zabezpečila sloboda operácií, aby sa rýchly pohyb vojakov a vybavenia mohol uskutočňovať v potrebnom rozsahu na zadnej strane formácií manévrovania.”
Podobne sa priamo píše o muničnom sklade v Malackách, ako by to bola vybavená a odklepnutá záležitosť. Konkrétne sa tu uvádza:
„Požiadavkou na rok 2019 bude vybudovanie muničného skladu na leteckej základni v Malackách na Slovensku, kde finančné prostriedky z roku 2018 rozšíria taktickú parkovaciu plochu stíhacích lietadiel na umiestnenie A-10 a F-15.”
To, že Američania teda už natrvalo naplánovali sklady na Slovenskom území a chcú sa tu prevážať krížom krážom a to bez toho, aby sa nás vôbec opýtali, je holý fakt. Fakt, ktorý sa dá vyčítať z viacerých oficiálnych zdrojov. Chystá sa teda povestné „o nás, bez nás”, ktoré sme už viackrát v histórii zažili.
Podobne je aj viac či menej jasné, že cieľom USA je umožnenie voľného pohybu vojsk na našom území, ako aj stavba respektíve, využívanie muničných skladov.
Pričom skutočnosť, že odstúpili od nápadu vybudovať americké základne, je mylná. Američania pochopili, že trvalé jednotky sa v niektorých krajinách, ako je napríklad Slovensko, predávajú veľmi zle a tak na to išli druhou cestou. Oficiálne sa to volá „Base in the Box” a sú to vlastne mobilné misie v kontajneroch, ktoré sa dajú vo veľmi rýchlom čase presunúť, a to hoci kam.
Základne teda budú, len v inej, tak povediac, flexibilnej forme. Je to asi taký rozdiel ako medzi priamou fackou a fackou zo „spakruky”, pričom facka „spakruky” bolí o to viac.
Lebo je jedno, či ich voláme flexibilné, alebo rotujúce jednotky, alebo „base in the box”. Tieto jednotky sú plánované na našom území a môžu kedykoľvek vyvolať vojenskú provokáciu bez toho, aby sa nám ako krajine zodpovedali. Pri prípadnej odvete sa americké vojenské jednotky jednoducho „flexibilne” premiestnia. Naša vlasť sa sa už takto „flexibilne” premiestniť nedá a môže sa rýchlo stať obeťou amerických provokácií...
(článok vznikol spracovaním viacerých zdrojov, ktoré sa v oficiálnych médiách nevyskytujú a jeho cieľom je priniesť aj iný pohľad na túto problematiku)
