Pokojné, slnkom zaliate prázdninové dni nám pokazil a „štipku“ adrenalínu nám vniesol náš „priateľ“ a horlivý „bojovník,“ snažiaci sa za každú cenu zviditeľniť. O koho ide?
O Jánosa Bószu. Toho Bószu, ktorý stál za nezmyslami o autonómii a práve „južanského“ národa SR na sebaurčenie, toho Bószu, ktorého bolo vidno na autonomistickom zhromaždení v máji 2009 v Dunajskej Strede. Osobne som čítal jeho paškvil, ktorý pod názvom „Projekt autonómie“ pre juho- hornozemské autonómne okolie, dokonca zverejnil na (asi) svojej netovej strane. Jeho stranička, ktorej členov bude možno pre ich počet možné natlačiť do telefónnej búdky, sa má volať Maďarská občianska strana za rovnoprávnosť (JMPP - Jogegyenlőségért Magyar Polgári Párt). A aby tej radosti nebolo málo, chce byť jej lídrom (rozumej predsedom). Dobré s nami a zlé preč…
Výroba baranov
Zaujímavým je aj vývoj slovensko-maďarských vzťahov po roku 1989. Ešte zaujímavejším je úsilie lídrov maďarských menšinových strán v SR urobiť z jednoduchého človeka - občana maďarskej národnosti doslova a do písmena barana. Ako sa to robí? Veľmi jednoducho! Vnukneme mu štipku „ohrozenia“ jeho práv, spojených s „drzosťou“ slovenského parlamentu prijať zákon na ochranu štátneho jazyka a je to. „Józsi bácsi“ z Hornej dolnej, nazvime si tak nášho fiktívneho obyvateľa juhu Slovenska maďarskej národnosti, iba nechápavo pokrúti hlavou, po maďarsky čosi pekného zanadáva a ide do krčmy, kde si raz za týždeň po celodennej robote dá svoje obvyklé pivko. Tam sa podozvedá čo-to o ďalších „ohrozeniach“ práv maďarskej menšiny na Slovensku a je tak dokonale spracovaný, že je pripravený Bószu aj podporovať. Pokiaľ sa podozvedá, že je juh Slovenska investične poddimenzovaný, je skaza na svete a straničky Bószovského typu majú o podporovateľov postarané. Fakt, že SMK bola osem rokov vo vláde a mala možnosť vytvárať podmienky na príchod investícií na južné Slovensko, im uniká. Čo ale bolo pre SMK najdôležitejšie? Z množstva známych a menej známych vecí, je na prvom mieste „slávna“ univerzita, ktorá sídli v Komárne. Najdôležitejší problém, ktorý trápil SMK či iné menšinové záujmové združenia sa točil okolo nej. Fakt, že s ovládaním štátneho jazyka to u najmä mladších obyvateľov SR maďarskej národnosti, nie je s kostolným poriadkom, im (rozumej aj SMK) nejakým „záhadným“ spôsobom uniká…
Nielen „vtip“ na záver
Doslova a do písmena ma do kolien dostala odpoveď šéfa AT-Harmónia, Pála Cséfalvaya, na otázku, ktorú som mu dal po autonomistickom zhromaždení v Dunajskej Strede, v máji 2009. Otázku aj odpoveď uvádzam v kurzíve:
o Zo skúsenosti poznám pár prípadov, keď sa z dôvodu neznalosti slovenčiny poniektorí nedohovorili na území mimo juhu SR?
–Oni to nepotrebujú, nechajme to na nich, to je demokracia, že každý človek sa vyvíja, ako sa mu to páči. Čiže zhora dané príkazy a zákony tu nikdy nerobia dobre. Pochopte to, prosím a nechajte to na nás, i tých Cigáňov, ktorí žijú v okolí Dunajskej Stredy a medzi sebou hovoria po cigánsky, našich ľudí to nezaujíma. Nechceme ich násilne naviesť na to,aby s nami hovorili po maďarsky. Chceme, aby bolo viac tolerancie zo strany Slovákov.
Kto je teda v SR ohrozený? Jednoduchá odpoveď: obyvatelia SR maďarskej národnosti to rozhodne nie sú…
