Priznám sa, že aj napriek tomu mám voči náboženstvu vlažný postoj. Dal by sa charakterizovať slovami : nevyhľadávam ho, neodsudzujem ho.Jednoducho sa nestalo súčasťou môjho života. Do určitej miery svoj podiel na tom mali aj udalosti po roku 1989 a „obroda“ mnohých ľudí, z ktorých niektorí o sebe tvrdili, že aj za „komančov“ boli veriacimi katolíkmi… Hmm, dobre. V roku 1990 (ešte som chodil na „zéešku“) som sledoval, ako niektorí z mojich spolužiakov a kamarátov museli doslova „do nohy“ naklusať na hodiny náboženstva, ktoré v tom čase začalo byť veľmi módne. Do smrti nezabudnem, ako som raz stretol kamaráta z detstva, ktorý mal hlavu v smútku. Opýtal som sa ho, prečo. Odpoveď? Na okamih mi vyrazila dych, keď sa podľa jeho slov „pán farár budú veľmi hnevať.“ A to iba v prípade, pokiaľ sa mu (kamarátovi) nepodarí v pracovnom zošite správne zakrúžkovať nástroje, aké používal otec Ježiša Krista. Keď som mu povedal, že Kristov otec bol stolár, čiže nech zakrúžkuje všetky nástroje stolárov, uľavilo sa mu. Ja som v ten deň nadobudol presvedčenie, že krotkého baránka zo seba robiť nenechám. A to som aj dostal v rodine otázku, čo by som robil, keby ma na náboženstvo zapísali! Odpovedal som vtedy pevným hlasom: „Nešiel by som na žiadne náboženstvo!“ A punktum…
S odstupom rokov vnímam celý problém máličko inak. Okolnosti (a to musím priznať) ma „dohnali“ párkrát do kostola, kde som sa posadil do lavice, a s hlavou opretou o spojené ruky som čakal „na spasenie.“ S odstupom času tiež viem, že za mnohé problémy som si mohol v prvom rade sám a nik, ani ten Najvyšší, mi nedá rozhrešenie alebo návod na ich vyriešenie!!! Bridí sa mi, keď vidím niektorých ľudí z môjho okolia, ako „ do nohy“ naklušú do kostola, pomodlia sa, vyspovedajú a (z)hrešia opäť a opäť. Podobne mi je proti srsti aj správanie katolíckej církvi, ktorá sa, žiaľ, pletie do politiky, ako aj do výsostných práv každého občana. Mám uviesť príklad? Interupcie. Snahy o zavedenie myšlienkového stredoveku v myslení veriacich A o množstve sexuálnych škandálov v jej radoch radšej ani nehovorím...
A čo Moslimovia?Naposledy sa zo strany katolíckej církvi a Ústredného zväzu židovskej náboženskej obce zosypala kritika na „ bezobsažnosť a sterilnosť" jednotlivých relácií v náboženskom vysielaní STV Televízia ako pri menšinách má aj pri cirkvách . Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik či šéfredaktor Katolíckych novín Marián Gavenda si myslia, že rovnako ako STV rešpektuje zákony pri vysielaní pre národnostné menšiny, mala by tak postupovať aj v tomto prípade. Tvrdia to, zrejme si neuvedomujúc, že zrejme katolícka cirkev „má prsty“ v zdržiavaní odvysielania dokumentu Miluj blížneho svojho ako seba samého o topoľčianskom protižidovskom pogrome… Čo na to dodať? Hádam len to, že príde čas, keď sa o miesto v televíznom vysielaní budú dožadovať aj Moslimovia. Majú percentuiálny podiel na obyvateľstve SR? Majú. Je ich náboženstvo (aj) pre laika informačne zaujímavé? Je. Kde je problém?
PS:Ďakujem za upozornenie!!!
