Šťastie v nešťastí...
...mal Peter aj so svojou priateľkou, ktorí po príchode do Bratislavy zohnali podnájom. Mali radosť, že bývajú, aj keď mali len hmlistú predstavu, čo bývanie v tomto „bloku“ so sebou prináša. Pár týždňov po prisťahovaní sa, v čase najväčšej zimy, ostali bez kúrenia a teplej vody. Nebyť priateľov z roboty, ktorých v Bratislave majú, asi by im pri ich „bývaní“ zamrzli hádam aj sople v nose. Jednoducho bolo to o držku... V jedno ráno išiel do bytu Peter pre veci a našiel nedopitý džús v pohári, ktorý sa cez noc premenil na kocku ľadu... A čo bolo dôvodom tejto zimy? Ako sa Peter s priateľkou dozvedeli nedoplatky na službách spojených s bývaním a zmena správcu tejto „bytovky.“
Zlá teta správkyňa
Doslova a do písmena dostal Petra do kolien spravodajský šot v jednej televízii, ktorý informoval o zastavení výťahov v ich vchode. Okrem platiacich obyvateľov sa nad týmto krokom správkyne pred kamerami rozčuľovali aj najväčší neplatiči. Dôvod ich zastavenia mal byť prozaický: ich zlý technický stav. Fakt, že už predtým bol pre neplatičov jeden z dvojice výťahov blokovaný, nikoho nezaujímal. Začalo sa podľa Petrových slov aj s akousi bilanciou (ne)platenia za služby. Výsledok? Zoznam neplatičov síce vznikol, ale iba so sumou vyše 33 193 € (vyše 1 000 000 Sk). Ktorý byt presne sa na ňom podieľal akou sumou sa nedozvedeli... Dni ubiehali v relatívnom stereotype, keď jedného dňa objavil Peter v sprche takého malého „nenápadného“ asi 5 centimetrového tvora ako o dušu šprintuje po okraji sprchy z jedného rohu do druhého. Tvor zmizol a Peter si myslel, že je to prelud. Chyba lávky!!! Priateľka podobného tvora (Boží tvor to ale nebol!!!) zabila v kuchyni na dlážke. Aj ten si to šinul z jedného konca na druhý, avšak aspoň on nedobehol...Bojovať sa proti tomu pokúsili kompetentní postrekom tzv. desinsekciou, ktorá mala byť podľa oznamu robená za asistencie Polície SR, ktorá mala zabezpečiť vstup do bytov tam, kde by to nebolo možné. Dobré na pobavenie, nie? Čudoval sa, ako niekto môže vypotiť takú somarinu, čo mu aj jedna z členiek výboru vlastníkov potvrdila, že je to akési bububu... Na druhý pokus robili túto desinsekciu tak, že by Petrov sused v mieste jeho bydliska mimo Bratislavy, ktorý sa tejto činnosti venuje vyše 20 rokov, zaplakal nad amaterizmom, ako bola prevedená.
Fanúšik ľudových piesní???
Ďalšou „neoceniteľnou“ súčasťou života v tomto „bloku“ sú zábavy, alebo ak chcete bašavely, ktoré si tu vyrába určitá skupina obyvateľstva. Vyrába ich v niektorom z podnikov v Pentagone s takou dokonalosťou, že sa od tej muziky, ktorá v niektorých momentoch pripomína vytie svorky hladných psov, chvejú okná. Osobitne „pôsobivé“ to podľa Petrových slov bolo v nedávnych teplých dňoch, keď boli otvorené okná priam životnou nevyhnutnosťou. Doslova zavýjanie dokázalo prehlušiť aj zvuk, ktorý mal na televízii nastavený na čísle 80 zo 100 stupňovej škály. Susedia naokolo podľa neho museli prísť aj z jeho televízie o nervy, ale v rámci zachovania svojho duševného zdravia mu to v tej chvíli bolo jedno...
Namiesto záveru...
Aj keď byt, ktorý majú v prenájme, je zlatý a útulný, chcú ísť Peter s priateľkou preč. Vedia už kam, vedia za koľko. Čo je ale najhlavnejšie: idú do vlastného, v čom im (aspoň) za seba prajem pevné nervy a veľa šťastia!
