Taký malý jazykový Babylon

Ešte pred štvrťstoročím sa pri ceste vlakom z Bratislavy do Komárna naskytol človeku veľmi príjemný pohľad: v dedinkách pozdľž železničnej trate videl v každom druhom dome fóliovník,

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

kde obyvatelia pestovali paradajky, papriky či v sklenníkoch kvety, na poliach sa pri vetre prehýbali klasy obilia, v družstvách boli vo výbehoch kravy... Priznám sa, ako rodákovi zo Žitného ostrova mi takýto pohľad do slova a do písmena hladil srdce... Prešli roky a polí začalo ubúdať, dokonca na jednom z nich vzniklo golfové ihrisko, kravy z výbehov zmizli, polia vyzerajú ako pri trojpoľnom hospodárení. Prepáčte mi ten patetizmus, ale keď v mojom rodnom meste zbúrali po vstupe SR do EÚ cukrovar (najmodernejší na Slovensku), neubránil som sa slzám...

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Obyvatelia Žitného ostrova pomaly prichádzali o svoj zdroj živobytia. Rozutekali sa zo svojich domovov po svete (tí šťastnejší). Tí menej „šťastní“ išli za prácou do Maďarska či ostali (aj robiť) na Slovensku

Damoklov meč jazyka

Od čias prvej ČSR sa traduje „vtip“, keď prišiel školský inšpektor na hodinu slovenského jazyka do školy s vyučovacím jazykom maďarským, vyučujúci pred začiatkom výuky povedal žiakom :“Tak a teraz sa ideme dve hodiny učiť jazyk našich nepriateľov.“ To ovšem vyučujúci nevedel, že inšpektor maďarský jazyk ovláda...

Ešte v deväťdesiatych rokoch som sa pri kupovaní v stánku nahol a podľa známeho hlasu som spoznal svoju bývalú spolužiačku zo ZŠ, ktorá v stánku predávala. Vygúlim na ňu oči a s vetou:“Však si vyučená kaderníčka, prečo nejdeš robiť napríklad do Bratislavy?“ Akú odpoveď som od nej dostal? „NEVIEM po slovensky!“ Bolo vymaľované...

SkryťVypnúť reklamu

Z hľadiska politiky najmä v roku 1994 tu bola požiadavka na vytvorenie vlastného (rozumej maďarského) biskupstva so sídlom v Ostrihome či požiadavka na vyučovanie v materinskom jazyku. A, ako sa svojho času vyjadrilo hnutie Spolužitie, kultúrna a školská autonómia nie je možná bez tej územnej. Neviem, či sa mám radovať, či mám rovno plakať, ale tento ich výrok, ako aj túto "myšlienku" vo všeobecnosti, som skoro pred štvťstoročím predvídal. V roku 2009 tu bol spolok AT-Harmónia, ktorý sa nepáral a rovno tú autonómiu(územnú) oblastí v južnej časti Slovenska požadoval... Pred rokom sa pridal minister dopravy SR Érsek, ktorý "hrdinsky" pózoval s tabuľou Šamorína, ktorej veľkosť totožná s tabuľou slovenskou a má priniesť "pocit zrovnoprávnenia a hrdosti občanov maďarskej národnosti." A o vlakoch jednej spoločnosti, premávajúcich z Bratislavy do južných častí SR si niektorí tu žijúci občania maďarskej národnosti tiež myslia svoje. Prečo ? Človek (aj tu žijúci Maďar) si v nich doslova a do písmena pripadá ako debo, keď mu príslušnú zastávku ako nejakému trkvasovi odrapká hláska aj v maďarčine s pokynom, ktorými dverami vlaku má vystúpiť. Podľa mňa sa leje olej do ohňa vyhláseniami, kto a kedy urobil chybu, keď nevymedzil, kedy sa môže na území SR hrať hymna napríklad Maďarska. Kto teda robí z tu žijúcich občanov Slovenska maďarskej národnosti....? Komu to prospieva?

SkryťVypnúť reklamu

Informácie naše každodenné...

Od času, keď som o sprostredkovaní informácií v jednom meste na juhu Slovenska písal naposledy,prešlo už 10 rokov, ale podstata ostala zachovaná...

V jednom meste „na Maďaroch“ informácie z regiónu, občas aj z „nadregiónu“ (rozumej z územia južnejšie od slovenských hraníc) prináša regionálny týždenník v – maďarčine. Usilovným listovaním, keď sa pred vami, ako potencionálnym čitateľom, mihne správa o nejakej nehode, vraždičke, či „zúrivý“ komentár na druhej strane dole, sa dostanete až k jednej(!!!) slovenskej strane. Pokiaľ ma vedomosti z matematiky neklamú, tak cca. 13 percent (toľko má byť občanov slovenskej národnosti v tomto meste má byť podľa štatistického zistenia) zo 16 (toľko je v priemere strán tohto regionálneho týždenníka) je 2,08. Čiže, kde sa nám stratila jedna strana? Neprislúcha mi unúvať čitateľa svojim subjektívnym názorom k obsahovej stránke týchto novín. Stačí, keď uvediem, že pred pár rokmi som si tu žijúcim občanom maďarskej národnosti dal preložiť komentár, ktorý bol v týchto novinách na druhej strane dole. A tu žijúci občan maďarskej národnosti(!!!) mi odpovedal, že „tento komentár nemá zmysel prekladať...“ A tu sa dostávame k ďalšiemu problému: jalovým rečiam. Tie sú „špecialitou“ aj jednej, aj druhej strany. Zo strany menšinových predstaviteľov maďarskej národnosti je to viac či menej úspešné masírovanie mozgov s názvom: Zachovanie národnej identity, či pocitu, že tí „zlí Slováci“ nás (rozumej Maďarov) opäť v niečom ohrozujú. Nevedia sa (predstavitelia maďarskej menšiny) zmieriť s aj viac či menej silnejúcim faktom, že na územie Žitného ostrova sa sťahuje z rôznych príčin čoraz viac občanov nielen slovenskej národnosti. Z tohto dôvodu napríklad v Lehniciach pred pár rokmi stúpol počet detí zapísaných do prvého ročníka „slovenskej“ základnej školy. Čiže pochopiteľná sociálna migrácia obyvateľstva, aj zmena národnostnej skladby juhu Slovenska, je vydávaná za dobre že nie národnostný útlak či nebodaj za asimiláciu najpočetnejšej menšiny v SR. Som ochotný sa staviť, že pokiaľ by sa na juh Slovenska sťahovala vo veľkom iná národnosť, nenarobilo by to toľko rozruchu a kriku ako v prípade tej „národnosti“ slovenskej.

SkryťVypnúť reklamu

"Ja neviem po slovensky"

Jedna z komerčných televízií v SR prišla svojho čas na to, že práve v Dunajskej Strede to nie je s ovládaním slovenského jazyka, žiakmi stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským, všetko s kostolným poriadkom. Vyslala štáb, pričom redaktorka nakrútila spravodajský „šot“, ktorého obsah bol na zaplakanie. V ňom náhodne(videl som to na vlastné oči) oslovení študenti stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským odpovedali, na priam stupídne jednoduché otázky v slovenčine, najdlhšou možnou vetou:“Ja neviem po slovensky.“ Pestovanie falošného ohrozenia „národnej integrity“ prináša ovocie v podobe zakomplexovaných, po slovensky sa bojacich hovoriť občanov maďarskej národnosti. Čo sa tým aj chce dosiahnuť? Územie južného Slovenska, ktoré má vyše 10 000 kilometrov štvorcových a má aj najväčšiu zásobáreň spodnej pitnej vody v strednej Európe, je zrejme dosť veľké, aby na ňom našli aj takíto „jazykoví nevedkovia“ pracovné uplatnenie. Pokiaľ ešte nie je čitateľ unavený týmito riadkami, žiada sa mi dodať, že toto všetko neplatí o Maďaroch „an blok“! Nikto tu žijúcim národnostiam v SR neberie komunikáciu, literatúru, školstvo, históriu !!! Len po vzore iných krajín by si mali k srdcu zobrať aj fakt potreby ovládať štátny jazyk krajiny v ktorej žijú. Nikto od nich nechce, aby slovenčinu ovládali na sto percent! Len sa (nielen po nich ) v budúcnosti bude chcieť „iba“ jej ovládanie...

Taký malý jazykový Babylon II.

Priam do absurdnosti boli na juhu Slovenska a v meste o ktorom je reč, dovedené niektoré ďalšie jazykové otázky. Napríklad obyčajné oznámenie o mieste a čase konania volieb bolo v týchto častiach Slovenska v siedmych jazykoch!!! Malý južný jazykový Babylon ako vyšitý!!!

Podľa mňa sa leje olej do ohňa vyhláseniami, kto a kedy urobil chybu, keď nevymedzil, kedy sa môže na území SR hrať hymna napríklad Maďarska. Kto teda robí z tu žijúcich občanov Slovenska maďarskej národnosti....? Komu to prospieva? Vrcholom absurdity je návrh poslancov NRSR za SaS, podľa ktorého navrhujú vypustiť zo zákona o štátnom jazyku ustanovenie podľa ktorého má štátny jazyk prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na Slovensku.

Doplniť chcú do zákona možnosť používania iných jazykov pri označovaní obcí, ich častí, ulíc, verejných priestranstiev a vyhotovovaní mapových diel. Tomu sa hovorí: objaviť objavené!!! V praxi to napríklad je v Dunajskej Strede v reáli už niekoľko rokov...

Pri pedagogickej dokumentácii sa tento „problém“ ťahá už niekoľko rokov. Napríklad po roku 1995 bolo v zákone o štátnom jazyku ustanovenie, podľa ktorého sa vedie pedagogická dokumentácia v štátnom jazyku. V 1997 roku sa aj tohto „chytil“ už nebohý Béla Agócs, učiteľ z Trstíc, ktorý mi svoje pohnútky „rebelovať“! vysvetli slovami:“ Keby tam (v zákone o štátnom jazyku bolo ustanovenie, podľa ktorého sa dokumentácia (pedagogická pozn.ŠM) vedie v štátnom (rozumej v slovenskom- pozn.Š.M) jazyku, tak ju v ňom vediem,“ dodal na záver bezchybnou slovenčinou...

 Za čo sa dá považovať takáto snaha „o zmenu“? Jedine za úmysel podkopať slovenskú štátnosť, ktorej jedným z najdôležitejších pilierov je práve štátny jazyk, ktorý musí aspoň v tej najjednoduchšej forme ovládať každý občan daného štátu!!!

štefan michalík

štefan michalík

Bloger 
  • Počet článkov:  115
  •  | 
  • Páči sa:  1x

človek, ktorý si dokáže priznať svoj omyl. občas znechutený, ale inak vcelku spokojný Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
INEKO

INEKO

117 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Radko Mačuha

Radko Mačuha

232 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu