Tenká niť viery koncipienta

 Stojím pred ňou, po tvári mi steká najprv menší, neskôr väčší prameň sľz, srdce obvinuté okovou žiaľu… V tej truhle leží moja mama. Stojím pred ňou, na tvári slzy a v myšlienkach mi behom pár sekúnd prebleskol môj doterajší život, ktorý som, okrem mojej ženy a dcéry venoval aj štúdiu práva na Paneurópskej vysokej škole. Musel som sa na okamih pousmiať nad otázkou: Čo bolo impulzom môjho štúdia práva? Odpoveď? Ťažká, ale nie nemožná…. Bola to jednoznačne moja viera (aj keď tí viera bola ako niť - tenká)v existenciu spravodlivosti a dobra, ktoré boli jednou z mnohých vecí, ktoré mi moja mama,po maďarsky:" édesanyuci", od malička vštepovala. Osobne som jej aj veril, hoci má bohyňa spravodlivosti zaviazané oči a v ruke meč. A ja som chcel byť takým mečom. Štúdium prebehlo hladko. Dokončil som prvý, druhý a tretí stupeń štúdia. Po skončení prvého stupňa mi môj bývalý spolužiak ako čerstvému nositeľovi titulu Bc. len flegmaticky povedal:“ Tak, priateľu, teraz je z teba bežná cena.!“ Pri získaní titulu Mgr.? „Veľa ľudí v tejto republike je magor, ale ty na to máš papier!“ A pri titule JUDr.? Radšej ani nechcite vedieť – je to nepublikovateľné… Od malička ma hnevala nespravodlivosť a krivdy na slabších, ktorým som chcel pomáhať. Cítil som a som o tom presvedčený, že jednou z najhlavnejších vecí, ktoré by mal mať študent práva a vôbec budúci právnik, je srdce. Pred pojednávaniami mnoho času diskutovať s klientom, vnímať jeho problémy srdcom a snažiť sa mu zo všetkých, doslova aj z tých nadpozemských síl pomôcť k spravodlivosti, ktorá bude riešením na jeho problém. Vo svojej malej praxi som sa stretol s rôznymi osudmi, rôznymi problémami. Čo ma ale najviac teší, že som ľuďom, mojim klientom, vedel pomôcť. ANO, koncipienti sú nádejou a budúcnosťou advokácie na Slovensku! Ale, podľa môjho názoru iba vtedy, pokiaľ budú vnímať potreby klienta a budú mať v sebe silu nájsť riešenie jeho problému...