Musim uznat, ze komedia je to bravurna. Jedna z veci, na ktorych som sa vyborne pobavila, su nase outfity…nebudem sudit inych, proti gustu ziaden disputat, ale konkretne ja – brrr. Este dobre, ze som ako to vino – cim starsia, tym lepsia;). Dobre, dobre, vsak o skromnosti nevravim J .
Ale o inom som chcela…
12.12. 1998…tridsat dva veselych, nic netusiacich, neskusenych a pritom presvedcenych o opaku, nesmelych a pritom tak odvaznych, mladych pre zivot a starych pre poucky, mojich tridsat dva spoluziakov a ja!
Vesela kopa pubertiakov, ktori spolu prezili styri roky v skolskych laviciach. Ludia, ktori mali k sebe tak blizko a pritom tak daleko. Partia, v ktorej bojoval kazdy za kazdeho a pritom kazdy za seba. Bola zabava a boli aj slzy. Boli hadky aj lasky, usmevy, starosti aj vrasky .
S touto sme sa nasmiali, az nas brucha boleli, s touto si sepkali vsetky tajomstva, s touto sme chodili fajcit za murik na parkovisko, s tymto som este donedavna zdielala viac, nez len skolsku lavicu na hodine anglictiny, s tymto sme si nevonali a teraz si uz ano, s touto sme chodili poza bucky, s tymto ohovarali ucky, tato mi bola srdcu najblizsia a tato mi zase krv pila.
No a tato ma uz dve deti, tento sa moze pysit titulom "Otec", tento zije v zahranici, tato ma manzela, tato ho mala a uz nema …a tu niekde moje informacie slabnu az do stratena.
Ad revidendum planovane na rok 2003 sa nikdy nekonalo!
Navzdy sa zachova v pamati stuzkova, ked si sa nesmelo, choval tak dospelo….
cela 4. F tancuje vo velkom kruhu a drziac sa za ruky vstupuje do zivota...
Mili SPOLUZIACI, prave tam niekde sa mi v hlave zrodila idea … co takto usporiadat Ad revidendum po desiatych rokoch?
Ti, ktorych sa tento prispevok tyka, ti, ktori maju chut a zaujem si pri poslednom(?) litri vina zaspominat, volajte, piste!!!
Tesim sa
