TAK AKURAT...

Kracas vedla mna, nie krok vpred, nemusela by som ta dobehnut, ani krok
vzad, pretoze ta nechcem viest...si tam kde mas byt, si vedla mna a
ja ta stale lubim, TAK AKURAT!

Dobre ma poznas. Z ladovej kralovnej, nezny kvet rozkvitol.
Zohrieval si moje chladne ruky, moju zmrznutu tvar si casto vo sne
bozkaval.
Hladkal si moje ladove ramena a sepkal mi do studeneho ucha krasne
slova.
Nie, nevadilo Ti, ze ta nepocujem, ze som chladnejsia nez polarny sneh.
Miloval si ma aj napriek tomu, ze som ta zranovala. Necitila som ta
a ty si bol tak blizko. Na rukach si moje telo nosil a neznym svojim
dychom jeho ladovu skrupinu rozpustal.
A ja ta zato lubim, TAK AKURAT!

Drzis ma za ruku, nie, uz to nie je sen,uz ti to dovolim, pretoze lad
si na vodu premenil a ja sa kupem v tom nadhernom pocite blazenosti,
pocite stastia, ze ta mam.
Vzdy ked neviem kam, ten spravny smer mi ukazes. Ked je svet skaredy,
hned ho krajsim urobis a po burke slnko zazinas a ja som stastna a
lubim ta, TAK AKURAT!

A niekedy si smutny, lebo vies, ze ma lubis viac, ako by si mal a ja
teba "len" TAK AKURAT. Chcel by si viac. No ja nemozem.
Nemozem? Tak preco ma trapi, ze si smutny? A preco sa mi hned svet
krajsi
zda, ked sa na mna usmievas? Zeby...ale nieee...nieee, to ma len
sentiment
prepadol v nespravnu chvilu. Ved nie si ani moj typ. Ten je uplne iny.
Ty nemas sexi kukuc a nemas krasne zuby. Nemas velke a silne ruky s
dlhymi prstami, z ktorych dotyku sa mi chveje kazdy kusok tela a ani
nie si jeden z tych "drsniakov" ktori ma tak drazdia. Nie si ten typ,
ktory musim cele dni dobijat, aby mi potom mohol zlomit srdce. Nieeee, nemrac sa zase na mna, pod, daj mi ruku a pojdeme sa tulat
svetom!
Ukradneme si kusok miesta na zemi kde podnikneme nieco blaznive. Kde budeme dlho zit a vysoko vzlietneme.  Ty ma budes rozosmievat a ja sa usidlim v tvojom srdci, v tvojej hlave,
v tvojom zivote. Opijem ta sebou a budem dufat, ze ta nikdy nikto
nebude
mat tak rad ako ja...TAK AKURAT...