Mozno tie stare dobre casy. Vlastne urcite!
Ti stari dobri priatelia, tie usmevy na perach a ta uzasna atmosfera, ktora sa valila na mna zo vsetkych fotiek, ta spojitost medzi nami vsetkymi, jedna ruka, jedna dusa, jedno pevne priatelstvo..ruka v ohni za kazdeho, krk dala by som za vas vsetkych.
...a tak si tu sedim a hladim na tie tvare zname,tvare tak blizke a pritom tak neskutocne vzdialene.
Hladim na stare dobre casy.
Mozno keby na chvilocku, dalo by sa vratit spat, aby som len tisko mohla kazdemu z vas posepkat, ze krasny bol s vami ten svet a ze slza v oku zablisne sa, ked spomienky, co viem naspamat, tancuju mi myslou tu, teraz, hned....
Stale sme...a pritom nie sme spolu.
Chodime po svete a inu ruku vo svojej drzime, ine usta vidime sa smiat, pre ine srdcia to nase bije, v inych ociach na svoje hladime.
Rada som za vas vsetkych, vy moje kamalasky i ked trpkost v ustach mam.
Noc tisko sa prikradla do mojej komnaty a moje srdce place. Za krasnym poznanim, za laskavym vyznanim, za milym spoznanim a nemilym odlucenim...
Keby sa len na chvilocku dal vratit cas, pohladit vas po tvari v tomto velkom nesvari.
Cas ma vsak v srdci mraz, spomienky krasne, lec tak davno davno vzdialene, srdce mi prebodli v tento cas junovy...
...keby moja laska bola nebom, hviezdy by ziarili a nekonecna bola by noc...
Dakujem za vsetky usmevy, vy moje kamalasky!!!
