Dnes som si vymyslela hru, ze po ceste do prace spocitam vsetky usmevy.
USMEV- tak jednoduchy cin. Usmev, ktory vie uz kazde dieta. Usmev, ktory lieci. Usmev, ktory svedci. Usmev, to korenie zivota.
Azda pre nechut k praci, ktoru ludia vykonavaju, pre + - osem hodin pocas, ktorych sa jej budu musiet venovat, mozno osobne problemy alebo len cisty ludsky nezaujem, ale DVE ruky…Dve ruky mi stacili k spocitaniu usmevov.
Londyn ma cca 7.5 miliona obyvatelov. Neviem kolko ich stretavam po ceste do prace, ale rucim za to, ze viac nez 10.
A tak som rano vypalila do ulic s kutikmi mierne dohora. Hned na rohu si to valil ujo postar. Usmev od ucha k uchu: "Very beautiful, very beautiful lady". Zlatyyy. Aj napriek voziku, ktory tlacil pred sebou, a z ktoreho zasielky doslova vypadavali, vdaka tyzdnovemu strajku Royal Mail.
1 usmev.
Pokracujem vo svojej ceste do prace…okolo mna rozne osobnosti, z roznych krajin, rozneho pohlavia, rozneho vyzoru…Sarah, Jiri, David, Jessie, Tomasz, James, Agnieszka, Waclaw, Marie, Abdul, Chika, Karif, Alessandro, Ornella, Gracia, Kumiko...a dalsi.
0 usmevov.
V metre to prebiehalo velmi podobne. Nadute tvare bez stipky entuziazmu alebo vobec nejakeho zaujmu o okolity svet. Pohlady tupo hladiace do zeme a nech som ju akokolvek skumala, nic, okrem dvoch-troch zuvaciek, som tam nevidela. Jedna pani citala Hornbyho, pricom krutila svoje usta do usmevu. Ale tento sa nepocita.
0 usmevov.
Na London Bridge, vystupujuc z metra (podotykam, ze rano to tam je MASAKER), mi na nohu skoci postarsi pan: "I’m sorry" + usmev. WAW!
1 usmev.
Vchadzam do officu a tu sa vrece s usmevmi roztrhlo.
7 usmevov.
Dakujem chlapci!
1+0+0+1+7=9
Ked sa usmev podari, to je uplne ine rano…
J J J
