Asi by som chcela zazit vsetko, co som doteraz nestihla. Stretnut tych, ktorych som vzdy stretnut tuzila, vsetko mat, vsetko ochutnat, ku vsetkemu privonat, vsade byt a do vsetkeho strcit prst. Lusknutim pravej ruky privolat svetovy mier, lusknutim lavej ruky rovnopravnost zien a muzov. Mavnutim pierka vniest do vsetkych zlomenych srdc a prazdnych dusi slnecny luc.
Na(ne)stastie je tych veci tooolko, ze by som ich do jedneho dna nevopchala ani nahodou.
A preto kazdy den navrhujem: (prepac Peto)
spievajme tak, jak posledny krat
milujme tak, jak posledny krat
skusme zit tak, jak posledny krat
ved mozno dnes sme tu posledny krat.
Nezabudnime sa kazdy den usmiat, pretoze nikdy nevieme, kto sa moze zamilovat do nasho usmevu.
Nezabudnime svojim drahym kazdy den ukazat, ake dolezite miesto v nasom srdci maju.
Neriesme neriesitelne! Byt si nebyt? Ci bolo skor vajicko alebo sliepka. Moze zapadnute slnko este viac zapadnut?
Netrapme sa pre malicherne veci.
Nelutujme co bolo, pretoze touto lutostou stracame dalsie minuty, ktore by sme znova a znova dokola mohli lutovat.
Vcerajsok je navzdy pochovany a ani krokodilie slzy ho nevratia spat.
Zijeme len raz a ak pokazime tento den, uz ho nikdy znova nenajdeme.
Viem, i ked sa velmi snazime, nie kazdy den nam vyjde tak, ako chceme.
Ale nie je neuspech len docasne odialenie uspechu? Mozno nam len zivot dava lekciu, ako veci nerobit, pripadne ich robit lepsie.
Dnes je den, ked bozkami pokryjeme svoju lasku.
Dnes je den, ked pohladite svoje deti.
Dnes je den, ked objimeme svojich priatelov.
Dnes je den, kedy privoniame k oblubenym kvetom.
Dnes je den, ked si vychutname pohar dobreho vina.
Dnes je den ked vypijeme zivot do dna!
