Maminka zavcas rana, budicek nachystala, pesnickou svojou ma zobudila...Dobre rano svetlo mojich oci, dobre rano moja dcerenka...a medzi zalepene oci, strcila mi zoznam do potravin, dlhsi nez kniha o Anne Karenine.
A tak sme s Lulu vyrazili tot za humna do Lidl-u.
23.12. den pred Stedrym vecerom, kedy nie len stol sa pod stedrostou dobrot ohyba, ale stedry je kazdy nas pohlad, usmev, bozk, pohladenie, slovo...
V potravinach vladol chaos, necudo, ved stedrych ponuk bola bohata nadielka. Megalomanske voziky tam narobili doslova dopravny galiamatias. Jeden pan si dokonca neodpustil sarkasticku poznamku, ze by tie voziky mohli byt eeeeste vacsie, aby sme sa tam uz vooobec nemohli hybat.
Co ma vsak najviac zaskocilo a zarmutilo, bol mlady pracovnik potravin, sudim, ze nejaky workoholik.
Babicka stara, dostala Vam chut na isty druh salamu. Neznala to nemeckeho jazyka, vybrala sa bez debaty poziadat o pomoc workoholika: „Prosim Vas, tento salam je v akcii? Lebo v letaku som videla, ze stoji 19 SKK a tam mate prehadzane tiii cenofky, neviim, kera to je. Ta druha je za 22 SKK. Nemooozte sa tam ist pozret?“
Workoholik penu v kutikoch ust, kropaje potu na cele, prevelice ochotny, jej odvetil: „Nemooozem babka, maaam robotu, musiim zbieeerat krabice!“ L L
Taka hrca mi v krku narastla, po nemecky ani makke f neviem, resp. makke f by som zvladla a tak sme babicke pomohli, najst tu spravnu salamu a tri korunky do ponozky usetrili.
Zaplatili sme megalomansky ucet za stedry vianocny nakup a vysli na cerstvy vzduch.
Pred Lidl-om, dedko v otrhanych kapcoch, smradlavom kabate a deravou ciapkou pre sebou, sedel a smutno hladel na defekty...babicka pristupila, tri korunky do ciapky hodila a laskavym svojim usmevom stedre rano deduskovi vycarila...
