Mám prácu. Peknú, dobre platenú, zaujímavú. Ale pred časom som nemala. A tak som si, ako aj každý bežný smrteľník, ktorý nechce žiť z pár eur, prácu hľadala.
Ako prvé prišli na rad noviny. Rubrika zamestnanie mala viac ako stranu. Potešilo ma to. Čítam. Pre mužov- vraj zaujímavá práca v zahraničí. Potom pre ženy. Tiež zaujímavá, už aj dobre platená. Nejaké komponenty, teda dačo za pásom. To ja nechcem. Sorry, na takúto nudnú robotu sa necítim. Viem, poviete si, no, veď si moja vyberaj.... Ale keď mím ísť do Čiech a robiť to, čo ma nebaví, tak to je dosť zlá konštelácia hviezd... Proste nechcem.
Čítam ďalej. Práca v meste XY! (ten výkričník tam naozaj bol). Finančná a časová nezávislosť 60-100 eur týždenne(tá suma tam naozaj bola napísaná). Info +pohovor- adresa v centre mesta atď... Potom ešte mailová adresa. Zaujalo ma to. Dobre napísaný inzerát, to sa musí nechať. A telefónne číslo na oranžového operátora, ktorého volania mám do šiestej večer zadarmo, takže prečo by som hneď nezavolala. Takže volám.
Predstavila som sa, pani na druhej strane tiež.
-Prosím vás, poviete mi, o akú prácu ide?
-No, tak to nie. Ale máte skype?- pýta sa pani na druhej strane.
Váham. Chcem vedieť viac a ak poviem, že mám skyte, ktorý práve nemám a ani sa cez neho nechcem baviť, nedozviem sa nič. Obyčajný človek predsa má právo vedieť základne informácie aj bez skypu. A na druhej strane, veď nie každý musí mať aj skype. Takže pani ešte zdržujem na linke, nakoniec veď to platím ja.
-Nemám teraz skype- odpoviem popravde.
-No, tak to je problém – povie hlas na druhej strane.
-Aký problém? Veď mi to môžete povedať do telefónu- zašvitorím milo, rozhodnutá nevzdať sa. (inak by nevznikol tento článok).
-No, viete, nemám čas, lebo tu mám klientov.
-Aha – prejavím pochopenie. Tak sa stretnime osobne a porozprávame sa.
-No, to bude problém- povie zas ten hlas. Viete, ja idem o dva dni do Čiech a nemám čas.
Ani ja, pomyslím si, ale to jej zatiaľ nepoviem.
-Tak je tu niekto, kto vás zastúpi, nie?
-Nie, len ja som tu.
-Okej, ale ja má záujem, zaujala ma vaša reklama, tak mi niečo o tej práci povedzte. Ak ide o predaj výrobkov, o pouličný predaj a podobne, ja nemám záujem. Hovorím to rovno, aby som ja a ani vy nestrácali zbytočne čas.
- Nie, nejde o nič také – ubezpečuje ma hlas.
-Tak o čo ide – ešte stále mám silu sa usmievať.(neviem, kde sa vo mne berie).
-No, je to poradňa krásy, lieky, kozmetika a prírodné liečivá a tak.
-Aha, takže výrobky, ktoré musím predávať a presviedčať ľudí, však?
-Nie, nemusíte nič predávať- ubezpečuje ma hlas.
-Nie?
-Nie.
A za čo dostanem peniaze- pýtam sa nechápavo, hoci dobre chápem tieto „marketingové“ praktiky.
-No, viete, čo? To je na dlhšie, príďte teda radšej zajtra osobne.
-Ale keď neviem o čo ide, nerada by som zbytočne cestovala tiež vás oberala o čas. Naozaj nemusím nič predať a budem mať peniaze? – pýtam sa znova.
V telefóne je ticho. Až pridlhé ticho.
-Tak za čo budem mať peniaze? Za to, že nič nepredám mi zaplatíte?
-Áno.
Fakt? Za nič mi dáte peniaze- neprestávam sa čudovať.
-Nie, tu je iný systém.
-Tak mi o ňom povedzte. Ak mi bude vyhovovať, stretneme sa, ak nie, nebudem vás viac zdržiavať- úsmev mi mizne z tváre, ale ešte sa ovládam.
Pani má zrazu dosť času.(hoci klienti vraj sedia a ona sa im musí venovať)
-No, proste vy budete teda ponúkať tie prírodné produkty a evidovať ľudí. A z toho budete mať peniaze. Dobré peniaze.
-Nemusím nič predávať? – pýtam sa znovu. Lebo podomovú dílerku robiť nechcem.
Čo sú dobre peniaze, radšej neriešim, aj tak mi o chvíľu končia voľné minúty u môjho mobilného operátora.
-Za evidovanie budem mať peniaze?- pýtam sa zas, lebo odpoveď akosi neprichádza.
Váhanie.
-A kedy budem mať tie peniaze?
-No, veď vám vravím, keď ich zaevidujete- dočkám sa konečne odpovede.
-A nie náhodou až vtedy, keď si ten dotyčný – ten zaevidovaný tie produkty aj Kúpi????
-No, hej, vtedy, presne tak.
-Ale pred chvíľou ste tvrdili niečo iné- nedám sa a pocítim sklamanie. A už aj zlosť.
Tak, veru tak. Týmto článkom len chcem poukázať na ľudí, ktorí takto núkajú „výhodnú“ prácu. Majú asi takýto systém, ktorý si vyžaduje pevné nervy a volanie - najlepšie zadarmo, lebo prevoláte veľa minút.
Potencionálni zamestnávatelia obalamutia človeka, ktorý nutne potrebuje zamestnanie. Ak sa nechá, naletí a robí prácu, ktorú ani nechce. A ani možno nevie, za koľko.
Ak je neodbytný a konfrontuje sa s dotyčným človek na druhej strane, príde na to, že tá práce nie je až taká výhodná a že vám dnes niekto nedá nič zadarmo. Lenže veľa ľudí tomu verí, lebo chce. Lebo zúfalo potrebuje prácu.
Mnohí na stretnutie (neraz zbytočne) prídu, precestujú niekoľko desiatok kilometrov a ani nevedia, o akú prácu ide. Takže ponaučenie – nebojte sa pýtať! Za to nič nedáte, naopak dozviete sa, čo potrebujete. A ušetríte peniaze za cestovanie a v neposlednom rade aj čas. Svoj čas.
A ak vám to druhá strana nechce o práci povedať, tak vie prečo! Zrejme nechce, alebo niečo skrýva, alebo nehrá čestne. Alebo všetko naraz. Veď v normálnej robote vám povedia hneď na začiatku, čo budete robiť a za akých podmienok. Alebo aj nie, ale takto nejako by to malo byť.
