-Mi nevrav, že v tvojom okolí nie je jeden slobodný chalan!
-Hej, jasné, jasné, jeden by sa našiel - zaplo mi zrazu. Bola som nadšená. Že mi to nezaplo skôr!
-No vidíš- zajasal Marko. A kto to je? Poznám ho?- vyzvedal.
-Jasné a veľmi dobre.
-No, tak ma nenapínaj ma. Takže kto to je?
-Ty.
- Ježiši, ty si blázen. Si fakt stratený prípad.
-No vidíš? Veď ti vravím, že to nie je také jednoduché. Ale - napadlo mi zrazu - veď ty máš plno slobodných kolegov v robote.....
-A čo ako?
-No, je to jednoduché. Proste k tebe prídem do roboty, teda do tej vašej krásnej firmy a ty ma tam s niekým perspektívnym a slobodným - podotýkam slobodným zoznámiš. No, tak čo na to vravíš- pozrela som naňho s očakávaním.
-Čo vravím? Super! Proste super nápad. Jasné, však ja mám zoznamovaciu agentúru v robote. Toto je môj prvoradý cieľ a hlavná náplň práce- Laura sa chce vydávať, všetci naklušte ku mne do kancla. Ale len slobodní, jasné?
-A čo je na tom nápade zlé? Prečo by si ma ty nemohol s niekým zoznámiť? Čo? No, prečo by si nemohol?
-Ježiš, Lauri, tebe to grécke slnko fakt poškodilo mozog. Čo mám len tak chalanom povedať, že Laura je slobodná, chce sa zoznámiť, tak ju berte. Zlato, nerád ti to hovorím, ale nie si veľmi dobrá partia. Vieš, nemáš dom ani jachtu, nemáš akcie v J&T.... -smutne na mňa pozrel. Debil! Čo je dnes všetko len o prachoch?
-Mám auto!
-Ježiši, tú starú šunku z Nemecka a ešte aj na úver!- rehotal sa.
-No a čo? Tak iné nemám, ale raz možno budem mať. Druhí nemajú ani to.
-Druhí majú oveľa viac. Kašli na to- mávol rukou. Ale aspoň si ma pobavila.
-Si manažér, tak to tam zmanažuj a ja dôjdem- nedala som sa. To sme sa už obaja rehotali, Marko z mojej snahy niekoho si nájsť, ja z toho, ako mi toho niekoho zúfalo hľadá.... lebo ja už som fakt zúfala....
-Takže niečo vymysli, keď ma ty nechceš- povedala som zrazu. Marko na mňa zrazu nejako čudne pozrel.
-Provokuješ?
Prečo má zrazu taký čudný hlas?
-Vieš, keby som chcel, pre mňa nie je problém ťa sejmúť, ale ty nechceš, tak nerieš- povedal a dolial fernet. Zas mal na tvári ten jeho pekný úsmev, pre ktorý som ho tak mala rada. Potom sme to už neriešili. V hlave som mala príjemné vymetené, asi až príliš, lebo som zistila, že Marko sa mi vlastne celkom páči a že by som si možno aj dala povedať! Doriti, čo to so mnou je? Asi by som fakt nemala toľko piť. Alkohol fakt rúca zábrany! Aj tie moje. Pevné! Nemôžem predsa podviesť Michala. Alebo môžem? Furt tie posraté výčitky! Aj on ich má? Veď to on je ženatý! Aj on ma vlastne podvádza- sem - tam si to určite rozdá so svojou ženou. Tvrdí síce, že spolu nespia, ale ja tomu neverím. Nie som až taká naivka. Sú také, ktoré tomu veria, ale ja k nim nepatrím. A potom ešte k tomu pridá tie bláboly, že zle žijú a tak.
-Poďme dakde na výlet - navrhla som zrazu.
-Teda, ty ale meníš témy.
-Je teplo, krásne, poďme niekde k vode.
-Kedy?
-Čo ja viem? Zajtra? Mám posledný deň dovolenky, prečo to nevyužiť.
-Okej, prečo nie hneď- vraví a berie kľúče od auta. Toho pekného, športového, čo mávajú tí lovatí manažéri.
-Šibe ti? Veď si pil!
-Veď len žartujem - zasmial sa. Tak čo? Zajtra?
-Okej, prikývnem rýchlo, aby som si to náhodou nerozmyslela. Lebo by som mala byť asi s Michalom. Asi. Ale on asi bude s rodinou. S manželkou. So všetkým, po čom ja túžim a nemám a on to má. Čiže aj s deťmi. S dvomi synmi.
Od marka som dostala bojovú úlohu- vybrať lokalitu, kde pôjdeme na ten náš výlet. Lebo - ja vyberiem miesto a on to odšoféruje. Lebo šoférovanie v mojom prevedení by bolo podľa Marka jasná samovražda. Teda dvojvražda, lebo by sme zomreli obaja a auto by bolo totálka. Normálne mám nervy! Čo si tí chlapi vlastne myslia? Že my ženy nevieme vôbec šoférovať? Náhodou, ja šoférujem celkom dobre. Kamarátka povedala, že sa so mnou nebojí, lebo veď za niečo som ten vodičák dostala! A havárku som ešte nemala. Je síce pravda, že väčšinou za volantom môjho auta sedí Marko alebo Michal, že toho veľa na ceste nepredvediem, ale keď sadnem tak idem! Povedala som si, že sa s ním o mojom šoférskom talente hádať nebudem. Radšej sa nechám pekne a pohodlne odviesť! Nakoniec a prečo nie? Keď si chlapi myslia, že sú takí úžasní šoféri, tak nech nám to dokážu. A nech sa potom nesťažujú, že nevieme jazdiť, keď nám to oni nechcú dovoliť, no nie? A fotrovci sú ďalšia kapitola! Podľa otca by som mala vodičák radšej dobrovoľne odovzdať- trebárs na polícii, alebo jemu, aby som si zbytočnou smrťou niekoho nenarobila problémy. Podľa neho policajt, čo ma skúšal, urobil zásadnú a osudovú chybu v kariére, keď ma nechal prejsť a vydal mi tú kartičku. Ťažko sa jazdí, keď vám nik neverí. No ale- keď to posraté auto splácam, tak na ňom budem aj jazdiť, no nie?
Cestou domov od Marka som rozmýšľala, že kde teda pôjdeme na ten výlet. Rozmýšľala som, až sa mi z kečky parilo. Východ mi zrazu nestačil. Poďme ďalej, vravím si a v duchu listujem a hľadám info zo zemepisu zo základky. Učili sme sa - mestá, ku každému história, zaujímavosti, priemysel, výlety, poloha, rozloha, kúpaliská, dejiny. Lovím v pamäti ako divá, predsa len, na zédeešku som chodila už dosť dávno. Ale dačo si len pamätám. Vybrala som teda známe kúpele na západnom Slovensku. Bola som tam pred časom s našimi. Reku, teplo je, kúpalisko tam je, vraj dobré kúpeľné mesto. Známe to je mesto, tak prečo nie, aj keď je ďaleko od východu. No výlet to bol zlý, veľmi zlý.
Pokračovanie čoskoro.
