Ale dnes som mala iný problém. Včera, v nedeľu sme sa s kamoškou dohodli, že u nej ešte jednu noc pobudnem a domov pôjdem až v pondelok ráno. Lístok späť si však kupujem tri dni vopred a a vždy na nedeľu. Takže som vedela, že lístok mi platí do pondelka, ale len do štvrtej ráno. Domov som však chcela ísť o desiatej doobeda. Zašla som teda v Púchove na vlakovú stanicu a pani pri pokladni povedala, aby mi dala iný, teda taký, ktorý platí aj v pondelok.
Pozrela na môj lístok a vraví:
-A čo chcete, veď vám platí do 22. 11. Máte to tu napísané.
-Fakt- pýtam sa, lebo si pripadám hlúpo. Viem totiž, že lístok platí do 22. novembra, ale len do 4. hodiny rannej. Tak som to aj povedala tej panej.
-Nie, tu máte napísané, že do 22.11. do 24.00 hod. Zbytočne budete slečna platiť euro za to, že vám to zmením. A načo, keď vám to platí? Zdá sa mi to logické, nakoniec, je to tam čierne na bielom, tak prikyvujem a odchádzam. Veď ona s tým robí, tak to teda ovláda. Verím jej.
Tak som sa aj potešila, reku, dobre, nemusím nič meniť, zbytočne som síce zaplatila taxík, ale to nejako prežijem, nakoniec, nebola to až taká suma.
V pondelok ráno som sadla do rýchlika, nebol plný, sedela som ako normálny človek. A v Ružomberku sa to stalo. Prišla sprievodkyňa a chcela lístok. Tak som jej ho dala. Odfajkla na lístok perom fajku, ale najako čudne na lístok pozerala. Začala som tušiť problémy. Možno nie ja, ale moja intuícia, ktorú mám celkom dobre vypestovanú. Nemýlila sa.
-Ale tento lístok vám neplatí- vraví mi tá sprievodkyňa.
Ježiši, ja som to tušila, vravím si v duchu a oblieva ma pot.
-Akože neplatí- pýtam sa, hoci hneď viem, čo je vo veci. Lístok samozrejme platil len do 4 hodiny ráno, nie celý deň, ako mi povedala slečna či pani v púchovskej pokladni.
-No, lebo tu je dátum do22.11. – hovorí tá celkom sympatická sprievodkyňa.
Chytám sa aj stebla slamky.
-No, ale veď dnes je 22.11.
-Áno, ale tu malo byť 23.11, aby ste s týmto lístok mohli dnes cestovať.
Nadýchla som sa povedala, či mne povedala pani v púchovskej pokladni.
-A to keď tak často cestujete, ako hovoríte, ste nedeli, že to neplatí tento lístok?
-No, nevedela, lebo pani pokladníčka ma presviedčala, že lístok mi dne splatí a tak som nastúpila a cestujem. Nechcem jej povedať, že som to dobre vedela, ale že pokladníčka nevedela a že teraz mám problém, lebo som samozrejme mala pravdu.
-Musíte si kúpiť nový lístok, toto je neplatný.
A veru nemusím- vravím si v duchu.
-Ja som sa pýtala, tak mi povedala, je tu taký dátum –nevzdávam sa. Nevyhodím predsa ďalších 12 eur za lístok. Veď chyba nevznikla mojou chybou.
Ale ani sprievodkyňa sa nevzdáva. Donesie mi ukázať iný lístok, kde je dátum 23.11 a 24.00 hod.
-Takže si kúpite lístok – zopakuje.
-Ale veď ste mi ho odfajkla perom, že je v poriadku, tak nekúpim si druhý, veď tento je okej – vravím a usmievam sa.
-No, tak som vám ho odfajkala včera – vraví ona.
-No, ale to je tvrdenie proti tvrdeniu, a dokážte, že som tu včera bola že ste tu včera mali službu vy- hovorím.
Týmto som ju odstavila. Viem, robí si svoju prácu, ale keď raz dala na lístok fajku, ktorá znamená, že ma skontrolovala a že lístok je v poriadku, nemôže nič urobiť.
-Keď príde revízor, budem mať problém – vraví.
-Keď príde revízor, vezmem to na seba, všetko mu vysvetlím, dobre- skúšam ju obmäkčiť, lebo potom začína dačo o vystúpení z vlaku vravieť a mne sa vystupovať veľmi nechce...
Ešte sme len v Ružomberku a do Kysaku je poriadne ďaleko...
-Tak ten lístok rovno hoďte do koša- povie a odíde.
Ja ostávam, lístok nevyhadzujem(nemôžem cestovať predsa bez platného cestovného dokladu)!
Píšem tento príspevok a rozmýšľam, čo urobím, keď príde jej kolegyňa alebo kolega. Lístok nie je dobrý, nie je platný, to je jasné. Ale pre chybu niekoho si ďalší kupovať nemienim. Keď príde revízor, tak mu to vysvetlím a buď si lístok kúpim, alebo ma pochopí.
Týmto len chcem poukázať, že aj keď niekedy viete viac ako ľudia z branže, oni vás presvedčia, že nemáte pravdu,. A potom na to doplatíte. Po tejto skúsenosti som sa rozhodla, že vždy, keď budem riešiť nejakú problémovú vec, budem si pýtať meno kompetentného. Aby som v prípade problémov a zbytočných výdavkov vedela, kto mi ich preplatí. Lebo ja teraz meno tej panej z púchovskej pokladne neviem. Viem ale jedno – že som mala pravdu a mala som si nechať zmeniť lístok. A to ani nie som pokladníčka, len obyčajná žena, ktorá často cestuje a necháva železniciam dosť veľa peňazí za cestovné lístky a ešte mám aj problémy. A tiež by som odkázala železniciam, aby na lístok presne napísali, dokedy platí. Mnohí by sa tým vyhli zbytočným problémom.
