Normálne som sa tešila. Obchodík bol menší, dve predavačky. Vzala som košík a poďho nakupovať. Výber dosť dobrý, na dedinu stačí. A stačilo aj iných vecí - pachu. Pachu spotených tiel. Od detstva neznášam pot v akejkoľvek podobe. A najmä v tej smradľavej. Okolo mňa prešla predavačka. Zas ten pot. Vetrím ako stopovací pes, ňuchám, nemôžem si pomôcť. Nenápadne sa ovoniavam, poťahujem nosom Nie, to nesmrdím ja. Keďže okolo mňa nie je nik iný, je mi jasné, odkiaľ zdroj smradu pochádza. Opúšťa ma dobrá nálada, kašlem na nakupovanie, chlieb mám a tak idem rýchlo ku pokladni.
Nie, nie je mi súdené dýchať čistý vzduch. Aj pokladníčka je riadne spotená. Zdvihne ruky a - smrad jej podpazušia ma ovalí. Doslova. Jej pot preráža všetky vône -nevône v tom kamrlíku. Chápem, že predavačky ťažko robia, že celý deň dvíhajú ťažké škatule a prepravky, ale aj tak....
V obchode je klimatizácia, takže o nejakom zlom pracovnom prostredí nemôže byť ani reči. Je mi na zvracanie. Tá žena teraz chytí môj chlieb? Dvíha sa mi žalúdok, snažím sa dýchať čo najmenej a rýchlo zaplatím. Z obchodu takmer vybehnem. Zhlboka dýcham. Čo na tom, že horúci letný vzduch. Aspoň nesmrdí potom.
Nechcem nikoho uraziť, ale to v dnešnej dobe žije ešte niekto, kto nepoužíva antiperspirant? A ten niekto robí s potravinami? Viem, že toto nie je jediný prípad, že toto ste zažili aj vy. Podľa mňa by v lete k pitnému režimu mali predavačky dostávať aj deodoranty.
