Prišla som, popozerala, či majú ešte dačo, za čo tie zlé čižmy vymením. Vietnamec, či kto to bol, si ma veru dobre pamätal (veď nakoniec aj ja jeho, veď som tam chodila každé dva týždne).
Nebol nadšený, že prišla zákazníčka, čiže ja.
Vybrala som zničené čižmičky na pult a povedala, čo sa stalo.
-Nedávaj mi to na pult - upozornil ma a dosť rázne.
-Dobre a kde to mám dať - pýtam sa akože kus naivne, kus hlúpo, lebo dobre viem, prečo to vraví. Je to jeho hanba a moje peniaze.
Dávam teda čižmy na zem. Na stôl položím bloček.
-Ale nemôžeš stále tu chodiť a meniť a reklamovať - povie mi.
-Ale môžem - poviem ja.
-Často tu chodíš - povie.
-Lebo máš zlé čižmy - poviem ja.
-Môžem si vybrať iné? - pýtam sa, lebo vždy to tak bolo.
-Nie- zavelí a povie dačo, čomu nerozumiem. Príde slovenská predavačka a preloží mi, že majú mesiac na reklamáciu a že ďalšie topánky nedostanem. Narastá vo mne panika. Viem, že do pol roka mám nárok na vrátenie peňazí, alebo na okamžité vymenenie tovaru a že topánky môžem meniť, lebo záruka je dva roky.Za iných okolností by som sa hádala, volala by som obchodnú inšpekciu, prípadne média. Ale teraz sa nedá - o pol hodinu mám sedieť v aute a cestovať do Bratislavy. A nemám si čo obuť. Situácia je to zlá - tentokrát pre mňa. Jedny topánky - značkové mám v oprave obuvi a druhé - zničené tu - hodené na zemi.
Predavač mi vraví, že vypíšeme reklamáciu a o mesiac prídem. Lenže ja nemám čo dať na nohy teraz a čo bude o mesiac ma akosi momentálne nezaujíma.
-Dohodneme sa okej? Ja si naposledy vyberiem dnes topánky, lebo cestujem a súrne ich potrebujem a sľubujem, že viacej ich neprídem reklamovať. A aby ste verili, nechám vám tu aj bloček, dobre? Dajte mi posledné topánky a viacej sem neprídem - dušujem sa. Myslím to vážne. Vietnamec uvažuje a nakoniec prikývne. Vyberám si čižmičky a odchádzam preč. A že ma v tom obchode nikto viac neuvidí, tak to vám sľubujem. Ja som sa viacej hanbila, ako ten, čo tie šmejdy predáva. Ponaučenie - topánky od Číňana nikdy viac!
