Milujem

Naozaj. Stále ju milujem. Tuším, keď so mnou nie je, ešte viac. Niekedy keď sa sám so sebou zhováram tak sa čudujem. Vravím si že nemôžem byť normálny. Po tom všetkom. Rovnako intenzívne ako prvý krát. Je to vôbec možné? Všetky vzťahy vraj chladnú. Jasne. Vo mne sa niečo pokafralo. Polčas rozpadu lásky k nej je nula ... alebo nekonečno? Je mi ťažko, nevyznám sa už v sebe. Jedno je mi ale jasné. Nechcem byť racionálny. Skočil som do tej bezodnej priepasti dobrovoľne, tak ma nechajte užívať si let. Mám nádej len v absolútnej bezodnosti. Nepotrebujem príbehy s jasným koncom. Aj priestor a čas majú nejasný počiatok a ešte nejasnejší koniec. Mám v sebe rovnaký pocit nekonečnosti. Keď ju mám. Aj keď ju nemám. Čakáš na pointu. Nie je.