Piatok:
Vstávam skoro. O siedmej už pred barákom čakajú bežci.Dvaja. Nasadám do auta a mierime do najkrajšej časti sveta, do Banskej Štiavnice.Akcia sa volá že Beh ústavy. No lebo je ten sviatok. Nie, nie ja som nebežal.Odviezol som im auto k Počúvadlu a oni si odbehli tých cca desať kmsami. Teda s ďalšími, až si dobre pamätám šesťdesiatimi piatimi podobnými.Ja som si vybehol na Sitno zatiaľ. Tam je vždy čarovne. Nebolo tam ani nohy,iba teta z rozhľadne upratovala. Zmrdi porozhadzovali po kríkoch odpadky.Bolo blato, cieľovú fotku som bežcom nestihol. Aj tak boli vysmiaty ako lečo.Pekný deň a ja už sa teším na zajtra.
Zajtra, teda sobota, vlastne dnes ... vlastne ako takpozerám na hodiny včera ... chapeš:
Do BA som vyrazil cca o 12:30 a cca za hoďku a pólsom bol pred jej barákom. Mobilujem a chvíľku čakám. Zatiaľ si kreslímdievčatko ako stráži súrodenca hajajúceho v takej vaničke s rúčkou.Prišiel k nej aj asi ocko a veľmi milo sa usmieval na svet. Dokreslilsom aj jeho a serinkal som sa s lístkami na stromoch. Nedokreslil somstromisko, lebo prišla Sofka. Ona veľa cez deň spí a večer ožíva. A jepremúdra. Skrátka Sofka. Od Železnej studničky sme šliapali lesom pod Kamzík.Jedli nás komáre. Fajn že som mal bledé nohavice, aspoň keď ma malý havozaskákal chytil som zaujímavý image. Aj s mojim image sme sa vyhrievali nanejakých preliezačkách drevených. Sofka je ináč kamarátka čo som bol už za ňounejaký ten článok dozadu. Tá čo nie som preňu, lebo je velká Blaváčka. Ináčje to pojašené decko. To sa ale prejavovalo hlavne po zotmení, už u nich v parkuna húpačkách. No rozlúčili sme sa a ťahal som domov. Ách Sofka, Sofka sity prípad. Voľakedy neviemkedy ešte niekde poblúdime hádam. A keď nie, taknie. Aj tak je tento svet fasa vec.
