Zázrak

Spomínam si že to bolo takto:
Hrala hudba a pil som absint rovno z fľaše. Fajčilo sa tam, cez dym sa ledva predieralo svetlo, zviditeľňovalo usmiate tváre. Myslím že sa ľudia bavili. Guláš bol fajn, že bol presolený sme zistili až na druhý deň. Celý tento Silvester bol fajn. Bol som prázdny. Tento posledný rok bol prekliaty. Ja som parkoval so svojou bytosťou kdesi na konci bytia a bez zábran som bral to čo prichádzalo. Tak som tam sedel a podľa možnosti nemyslel. No a potom sme sa voľajako ocitli spolu. Tancovali sme asi na niečo vhodné pre dvoch. Odstúpila si odo mňa, držala si ma za ruky a zahľadela si sa do mojich, asi dosť nepríčetných očí. A povedala si mi slová na ktoré nikdy nezabudnem. Možno si trošku idealizujem to čo sa stalo, ale ja som to prežíval presne takto. Obklopilo nás prenikavé svetlo a oddelilo nás od zvyšku sveta. V jednom momente som všetko pochopil. Bol som démon a svätec tejto chvíle zároveň. Cítil som tvoju lásku a rozhodol som sa za každú cenu uveriť. Viem že mi vyhŕkli slzy a asi sa to veľmi nehodilo ale nedalo sa ináč. Celé sa to ocitlo v objatí a odvtedy ťa potrebujem objímať stále. No veď hej, kdesi nado mnou poletovala modrá víla ale to nič na tom čo sa stalo nemení. Jednoducho som sa zamiloval...