Kýchanie nabralo na intenzite. V tlači sa množia vykýchnuté články, ktoré sú plodom neznámeho podráždenia. Televízne komentáre sú tiež len následkom neznámeho alergénu. Z rádií sa ozýva kýchanie a posmrkávanie. Nik nevie čo v tejto krajine prekvitá a spôsobuje obyvateľom také problémy. Žiadna debata sa nezaobíde bez posmrkávania. Prečo sú títo ľudia taký podráždení? Čo napĺňa miestnu atmosféru? Alebo naopak voľačo ľuďom chýba? V niektorých podnikoch je vidno viac a viac zaslzených očí. Priatelia si prestali podávať ruky, o objímaní nevraviac. Ktože sa v tejto krajine k tomu vyjadrí? Žeby ministerstvo hospodárstva? Alebo žeby vláda sama? Alebo zakročí ministerstvo vnútra a vyhubí ten alergén? Najskôr ľudia musia vedieť presne pomenovať čo ich trápi. Dovtedy mi nezostáva nič iné, len kýchajúcim obyvateľom Hapčichistanu zaželať na zdravie ...
Hapčichistan
Je krajina, v ktorej má každý na niečo alergiu. Obyvatelia za to nemôžu. Žiaľ, nevedia si pomôcť. Nikto nepozná príčinu ich podráždenia. Až ju niekto odhalí, ľudia prestanú kýchať a opäť sa budú na seba usmievať.