Prišiel som nato ... neskoro

Som ročník 1973. V škole nám visel nad katedrou Husák a rodičia počúvali Beatles. V 1989 som bol gymnazista a nie som si istý či som bol schopný úplne pochopiť čo sa deje. Zmaturoval som a akosi som sa vykašlal na výšku. Bol som vetroplach. Armáda ma naučila vážiť si všedné veci „vonku“ mimo kasárne. Po polroku parazitovania u rodičov som sa zamestnal. Láska ako trám, svadba, deti ... Ocitol som sa vo svete, kde sa vyžaduje od človeka zodpovednosť. Zrazu má veľa vecí svoju cenu. Reálnu hodnotu, priamo prepočítateľnú na peniaze. Som vhodený do systému, v ktorom je dôležité zháňať peniaze. Ľudia sa delia na úspešných, priemerných a ... na ostatných. Hľadám si svoj vlastný recept na úspech. To asi vy všetci. Aj na týchto stránkach sa rozbehol podobný mechanizmus. To čo bolo relaxom a uvoľnením, únikom zo všednosti, sa zmenilo na tvrdý boj o presadzovanie sa. Schopnejší vytláčajú tých menej schopných. Úplne jednoduché pravidlá džungle. Nekritizujem systém v ktorom žijem. Nepoznám inú, lepšiu alternatívu. Iba som pochopil že si treba viac vážiť svoj pridelený čas a vhodne ho využívať. Manželka s deťmi je u svojej mamy a ja som sám. Mám možnosť relaxovať. Pozrel som zopár filmov na ktoré nebol čas, stretol som sa s ľuďmi na ktorých nebol čas ... Nemám z toho ale radosť. Zabudol som akosi na povinnosti voči svojej rodine. Na to aby sme prežili musím byť schopnejší ako všetci ostatný. Musím si zvyšovať svoju schopnosť obstáť na trhu práce. Štát už mi nezaručí moje zamestnanie. V mojich kádrových materiáloch sa objavila kolónka „jazyk“. Začiatočník je slabá referencia. Aj odbornosť si vyžaduje neustále sledovať dianie v profesii. Nie je vhodná doba na to aby som bol jeden z mnohých. Musím byť svojim spôsobom unikátny. Potrebný ...Neklamte svoje deti! Núťte ich do hľadania sa. Musia byť niekto. Len niekto má šancu žiť na úrovni. Čím skôr si uvedomia kto sú, tým bude pre nich jednoduchšie predať sa. Čo robíme denne v zamestnaniach? Predávame svoj čas. A naše povolania nám akosi viac a viac siahajú aj do súkromia. Nuž neskoro som sa spamätal. Na to aby som zapracoval, mám ešte päť dní. Potom už by som nerád pôsobil doma ako pán zamestnanec. Potom musím fungovať aj ako ocko a venovať sa deťom. Musím nájsť nejakú primeranú metódu, ktorou vychovám v deckách pocit sebarealizácie. Nedovolím aby decká mrhali svojim časom ...No dosť pesimistický článok ... dúfam že niekto nájde v mojom uvažovaní chyby a upozorní ma.