Vpodstate denník

Včera bol štvrtok a to je deň keď o 20:00 začína futbálek. Tento krát sme sa stretli v telocvični desiati. Počas hry nás povzbudzoval nejaký operenec, čo sa sem zaletel. Ja som seriózne najslabší hráč z hráčov ale začal som s tým reku popreťahujem trochu svalovinu, len tak rekreačne. No aby som zase nemrčal. Ako si to jlia? Jáj že „fnukaci“. Tak len sucho skonštatujem bez emócií že je to občas už dosť trápne že všetci hrajú a ja sa len tak premiestňujem po telocvični. Ale po cca dvojhodinovom trápení ideme do krčmy na pivečko a to ja môžem. Tam sú už tie chlapské reči okolo sexu v Číne (ťa zdravím Ľuboš), poistkách (Maroš sérus) a voľajaký ten tunning, čomu moc nerozumiem (no nebudem menovať, zdravím vás skrátka všetkých). Pofajčíme, popijeme a ideme. Tento štvrtok klasika. Ibaže hneď ako som prišiel som zapol PC že voľačo napíšem. Z nejakého osudového dôvodu som sa nevedel dostať na sme stránku, tak som sa na to vyflákol. Ospršiť a hajať. Ráno som vstával s tým že na mňa vyšlo drožkovanie a to si musím dať pozor aby mi to moc netrvalo pozbierať kolegáčov do auta a načas vyraziť do arbaitu. Keby som tak mohol písať o robote! Vykecať sa tu! Zanadávať! Ajajáj! Písať pokrytecky ako ide všetko fajnovúčko nebudem. Len dúfam že moja konfliktná povaha (ináč si neviem vysvetliť prečo musíme po sebe furt hučat) nespôsobí voľajakú katastrofu. Ja som taká katastrofa. Sa opýtaj mojej ženy mój keď mi neveríš.Ale už sme po robote v piatok a to by mal byt fajn deň. A myslím si že aj bol. Boli sme na jarmoku. Tuto v Leviciach nám nestačí jeden tradičný jarmok na jeseň. Toto je voľajaký „Pivný jarmok Corgoň“. Sme s deťmi vtrhli medzi stánky. Neodvratne sme dospeli medzi kolotoče. Autodróm som zo Sašenkou absolvoval priam s radosťou ale na tú horskú dráhu už v živote nesadnem. Celý čas som mal pocit že sa to odtrhne s koľají. Odstredivá sila ma presviedčala, že som už na takúto atrakciu pristarý a že musím každú chvýľu zomrieť. Trošku ma trápilo že ja hučím ako najatý a Sašena sa len maniacky uškŕňa pod nos. Nie mój, mňa už na takéto nedostane nikto. Pod pódiom na námestí sme pili kofolu a pozerali na nejakých päť krásavíc typu Máziková ako držia pred sebou krýgel piva. Že ktorá dlhšie vydrží. Je fajn že v niektorých veciach sa s manželkou zhodneme. Dlho sme tam neoxidovali. Teraz už ozaj idem spať, lebo o 5:15 ráno musím byť pred činžákom. Idem trošku od rodiny na turistiku. Len aby bolo slnečno a aby ma nechytali moje raple. P.S: Mám novú čapicu. Som zvedaví čo na to povieš keď sa tu zjaví fotka s novým image.