Vražda motýľa

(Ponáram prst do zaprášenej klávesnice.)
Myslím že som esencialista. Včera som o tom niečo čítal... Späť k tomu príšernému zvuku. Presne viem o čo ide. Nejaký nočný motýľ sa snaží dostať cez stenu ďalej. Udiera krídlami a okolo neho sa vznáša jemný prášok o ktorý zúfalec intenzívne prichádza. Myslím že ho zavraždím. Raz som počul motýľa nariekať. Fakt! Už som bol vylezený pod plafónom na posteli, keď mi zavolala Júlia. Že je u nich strašná búrka a chytajú vodu do vedier. Pomyslel som si že to musí byť nepríjemné a než som si stihol pomyslieť, ako fajn, nemám taký problém, búrka bola aj tu. Valila sa mi cez všetky škáry na okne a okolo okna. Ignoroval som to. Ale vtedy som to započul! Normálne niečo pod oknom pišťalo. Zliezol som spopod plafóna a hľadal zdroj pišťania. V kaluži pod oknom ležal motýľ. Hrozne pišťal. Fakt! Nie som biológ. Neviem či je to možné ale na vlastné uši som počul ako pišťal. Myslím že som esencialista takže verím kdečomu. Zavraždil som ho. Utrel som dlážku. Neznášam ten zvuk keď sa zúfalé motýle snažia dostať cez múr. Keď pištia sú ešte protivnejšie.
Teraz rapotanie prestalo. To nie je dobré. Raz som čítal takú štatistiku či čo, že koľko hmyzu človek zje za život počas spánku. Veľa. Ako mám ísť teraz spať keď som ešte nezavraždil toho motýľa?

Esencialisti oproti funkcionalistom tvrdia, že „náboženstvo“ pomenúva vonkajšie prejavy správania, ktoré sú inšpirované vnútorným javom, nazývaným „vierou“.