Dnes je chladno. Je to tým počasím. A je mi smutno. S počasímsi neporadím, hádam sa teplejšie oblečiem a budem trpezlivo čakať kýmzakúria. S počasím nič nespravím. Čo so smútkom? Jasne že treba zistiť čoma rozsmutnilo. Žeby tá obálka s novým termínom? To bol len zlatý klinec.Aspoň sa ukončila nádej že sa to akosi spraví. Ľudia sa rozvádzajú a ty sijedným z nich ... vravím si. Pozri sa jej pozorne do očí a vidíš žeje koniec. Ževraj som neprispôsobivý. Veď hej... Mám ešte stále lásku svojichdetí. Usmial som sa. A mám priateľov. Usmial som sa. A mám priateľky.Sofke som zavolal a jej smiech ma posunul trošku bližšie k spokojnosti.Ďalšej láske nemôžem v žiadnom prípade zavolať. Je to tajná vec... A znovuzávan smútku. Nie nemôžem byť rojko, toto nezaberá. Ozajstný vzťah ma možnoniekde čaká. No nie?
Včera v noci som sa zobudil, voľačo ma mátalo. Som siuvedomil že je pätnásteho! Vyplatil som poslednú brutálnu splátku a som opäťna hranici životného minima. Ale na druhý mesiac bude lepšie. Som si istý. A rodičiami nedovolia živoriť.
No a ešte je tu škola. Práve som dokomunikoval sospolužiakom cez ICQ a idem hodiť ostatným spolužiakom info na web. No a voľačosa poučím hádam. A ráno musím vstať do práce. Hlavne zase nezaspať. Komusa chce ráno do tej kosy?!
Jejko, už mi nie je smutno! Tak dík že ma čítaš!
Je tu krásne na tomto svete ... v tomto meste ... v tomtobyte ... Len by už mohli zakúriť... Kua.
