Horrrror

Polhodina po hodine duchov, sluchátka tlačia nejaký pekelný rachot a mozog sa napĺňa hroznými myšlienkami. Ako špongia krvou, ktorú treba odstrániť po morrrrde...

Blíži sa sviatok. V našej krajine „Všetkých Svätých“ alebo poľudovo Dušičky. Pietna spomienka na cintorínoch na našich zosnulých ...
Prosím, ak vám býva zle z toho ako sa oslavuje v tomto období za veľkou mlákou popkultúrny Halloween tak ani nečítajte ďalej!
Ďalej to bude drsné ...

Tento rok som prvý krát vyrábal z papiera vysoký čierny širák aký nosia harlemské bosorky. Pre moju slečnu piatačku. Sieťkované čierne pančuchy a čierna nočná košeľa. Plus metla. S krúžkom na škole (Fakt som sa zabudol opýtať akým. Žeby výtvarným? Preboha dúfam že výtvarným!) strašili po triedach. Taká Halloweenska showka. Pár dní pred tým nám horela na balkóne tekvica. Už som ju vyhodil. Zhnila. Pumpkinsa bola strúhať manželka v škôlke. Moja druhá dcérka, škôlkárka by sa mohla porezať.

Skrátka priesvitné pazúry duchov západu sa už siapu aj po našich slovanských ratolestiach. V slovensky dabovaných zahraničných filmoch vykrikujú decká na ulici voľačo ako: Koledu alebo nezbedu. Počujete aj vy ten klavírny motív z filmu o Mickovi psychopatickom zabijakovi? Ano ano. Prichádza obdobie keď sa uvoľňuje všetko nahromadené hrozno ... hrôzno ... no skrátka všetky tie veci čo nám vyrábajú zimomriavky a v tom najblbšom prípade infarkty. Voľajaká spojitosť s jesenným slnovratom a prastarými legendami o duchoch ktorý majú v tieto dni možnosť poprechádzať sa po bývalom pôsobisku tu bude. Počasie je fajné, ráno hmlisto, vlhko ... Ideálne na strašenie. Ideálnou hrôzunaháňajúcou kulisou je starý dom. Napríklad ten od Hitckoka. Pamätáte? Spoza igelitu sa vynára nôž a bodá a bodá... Samota samozrejme. Taká ako na cintorínoch. A ticho. Maximálne hvízdanie vetra. Rozfúkal by hmlu. Tak len ticho. Takže cintorín, pri ňom starý dom. Hrob. Neudržiavaný, pred pár dňami sa mierne prepadol. Ale voľačo do tejto scény nepatrí ... voľačo znepokojujúce! Z hrobu vedie tenký drôt. Vynára sa z hliny a vedie až do opusteného domu, šplhá sa do pootvoreného okna. Bude nasledovať interiér, môžeme dať trochu vetra. Vŕŕŕzg okenica. Miestnosť osvetľuje lúč mesiaca v splne. V mdlom svetle sa víry prach. Pavučiny pokrývajú aj sliepňajúcu obrazovku monitora. PC ticho pradie. Ktovie ako dlho už. Telegrafným vedením napája Internet pravidelne aktualizovaným obrazom zo svietiacej webkamery na druhom konci drôtu ... toho čo sa skrýva v hrobe aj s tým na čo sa môže hocikto pozrieť tu .