Všetko okolo seba spraviť útulným. Na steny vylepiť plagáty, kresby. Odstrániť rozvrhy, termíny, lebo ťa obmedzujú. Len tak loviť v pamäti. Nemať pojem o čase, inštinktívne riadiť svoj deň. Bez budíka... nech ťa zobudí pocit, že si plný energie. Potom roztiahnuť závesy a nasýtiť sa svetlom.
Prechádzať sa. Bez topánok, bosá... v absolútnej harmónií s prírodou. Ľahnúť si do trávy, robiť anjelov do snehu. Na chvíľu vypnúť, žiť s ľahkosťou. V symbióze s pavúkom v kúte tvojej izby. Žiadne povyšovanie, predsudky. Zlikvidovať spomienky... samozrejme iba tie zlé, tie, z ktorých som sa už dávno poučila...
Nechať sa unášať vetrom vo vlasoch. Nemárniť drahocenný čas, zabávať sa ostošesť, robiť iba to, čo ťa baví. Naučiť sa lietať. Nabrať si plné vrecká modrého z neba. Vycierať sa na ľudí. Nadchýnať sa krásou kvetu, ktorý kvitne raz za sto rokov.
Dotknúť sa dúhy. Cítiť ju na končekoch prstov, dýchať jej farebnosť. Nájsť to, čo tak dlho hľadáš... nový zmysel života. Rozprávať pútavé príbehy. Tešiť sa z maličkostí, z dažďa... Zbaviť sa prenasledovania vlastným tieňom.
Vanitas vanitatum.
Červená Čiapočka s revolverom. Mŕtve zvieratká na ceste... Nebyť viac zakríknutá. Spraviť revolúciu. Spojiť (ne)príjemné s (ne)užitočným. Budúcnosť od nevidím do vidím...