„Kam dnes?" Tak znela tradičná otázka minulú sobotu. Voľba padla na akciu „Noc európskych múzeií a galérií." Naše nočné túlanie po bratislavských múzeách a galériách sme začali v SNG a skončili v Prírodovedeckom múzeu. Hovorí sa, že múzeum je inštitúciou, ktorá nám pomáha orientovať sa v súčasnom svete pri hľadaní toho, kto sme, odkiaľ prichádzame a kam smerujeme. Určite je na tom kus pravdy. Niekedy pohľad späť do nedávnej histórie vyvoláva úsmev. Napríklad výstava „Štýl a móda 60. rokov." Opäť sme uvideli náš nábytok, lampu, magnetofón a fén z čias detstva. Tieto ešte stále funkčné zariadenia našich rodičov nás prinútili sa smiať. Najmä naše deti v tínedžerskom veku. Aj pretože rovnaké veci videli u starých rodičov na oboch stranách, mojej manželky i mojej. Všetko bolo rovnaké, takmer v každej rodine. Aj keď 60.roky boli počas socializmu uvoľnenejším obdobím, napadla ma veta: „Takto to dopadne, keď neprekročíme hranice krajín."
Ešte pred niekoľkými rokmi bolo dôležité informácie vytvoriť a naučiť sa naspamäť. Aj preto sme si kupovali (zhromažďovali) knihy, časopisy a vytvárali knižnice. A podľa možností každý vo svojej oblasti. Dnes a ešte viac v budúcnosti je toto už nezmysel a veľmi neefektívne. Všetko čo potrebujeme vedieť nájdeme na internete. A všetky informácie sú k dispozícii ihneď online. A našim hlavným cieľom už nie je to, aby sme tieto informácie získali a naučili sa. Naša pridaná hodnota spočíva v spájaní - premostení týchto informácií. Dnes je o veľa dôležitejšie, aby sme sa pozerali na rôzne myšlienky, nápady, obrazy, pohľady, súčasnosť, politiku, príručky, návody z rôznych oblastí a kútov. A iným spôsobom alebo z odlišnej perspektívy alebo iným objektívom tomuto dali nový rozmer, či pohľad. Inými slovami povedané, dnes potrebujeme informácie spájať alebo premostiť. A je to dôležité všade. Platné pre našich lídrov, šéfov, vo firmách, organizáciách, v politike, skr. v akejkoľvek oblasti nášho života. Napokon aj pre nás v bežnom živote. V partnerských vzťahoch, rodinách a priateľstvách. Viaceré prieskumy jednoznačne tvrdia, že rast a inovácie sú v budúcnosti založené na väčšej angažovanosti v prekračovaní - rozširovaní našich bežných hraníc. Geograficky, funkčne i generačne. Bohužiaľ najväčším problémom je, že takmer každý si to uvedomujeme (cca. až 90% šéfov a lídrov), ale len malé percento z nás to robí skutočne efektívne (myslí si to o sebe cca. 7-10%).
Mnohé firmy v rámci podpory svojej značky už niekoľko rokov cieľavedome prekračujú hranice svojho bežného podnikania. Príkladom je spoločný projekt nadnárodnej spoločnosti Shell a Van Goghovho múzea v Amsterdame. Shell vedecky a technologicky podporila tento projekt s cieľom získať nový pohľad na prácu, pracovný proces a techniky svetoznámeho maliara van Gogha. Ako vyberal farby? Aká bola skutočná paleta jeho farieb? Sú niektoré jeho odvážne obrazy len spontánnym výlevom jeho mučivej duše? Po ôsmich rokoch výsledky širokého výskumného tímu z viacerých odborov priniesli odpovede aj na tieto otázky. A tiež lepšie pochopenie ako van Gogh pracoval s farbami. Zaujímavým zistením tiež bolo, že van Gogh vo svojich dielach experimentoval s nestálymi červenými pigmentami. Preto dnes mnohé z jeho obrazov sa časom stali viac modré ako ich namaľoval. Napríklad steny na obraze „Maliarova spálňa v Arles", (1889). Z pôvodne purpurovej, vyblednutím pigmentu sa stala modrá. Podľa vedcov van Gogh bol veľmi systematický umelec. To je v rozpore s obecným mýtom, že bol šialený, resp. trochu vyšinutý, ktorý len tak spontánne hodil farbu na plátno. Bol skutočne niekým, kto poznal veľmi dobre vlastnosti materiálov, ktoré používal a ako ich používať. Jeho kompozície boli veľmi premyslené. Inými slovami povedané, van Gogh bol umelec, ktorý vedel čo a prečo robí. A teda bol skôr dôsledným technikom ako beznádejným romantikom. Výskum na tomto projekte sa začal v roku 2005 a v máji tohto roka Shell a Van Goghovo múzeum tieto výsledky zverejnili. Pre firmu Shell tento projekt bol jedným zo spôsobov ako priblížiť svoju značku klientom.
Prekleňovanie hraníc je dôležité aj v našom bežnom živote. Ako? Napríklad partnerský vzťah. Moja manželka je mnohokrát mojim protipólom. Vidí veci z iného pohľadu a pod iným svetlom. A to je práve to, z čoho sa neraz učím. Samozrejme, že sa necítim vždy príjemne a pohodlne. Debaty na rôzne témy, komunikácia s inými ľuďmi. Iné názory, ktoré nás niekedy vedia znervóznieť, nahnevať. Ale práve takéto cieľavedomé situácie, keď sa cítime trošku „nepohodlne", sú tým impulzom a rozširovaním našich komfortných obvyklých hraníc. Bežnejším príkladom je cestovať. Teda opustiť na nejaký čas priestor, kde bežne sme a žijeme. Ak to samozrejme nie je len únik od reality, únik od vlastných problémov. Ak cestujeme za účelom hľadania nových nápadov, ako robiť veci odlišne a lepšie, potom cestovanie je výborný spôsob ako spájať informácie a objavovať nové riešenia. Príkladov a možností ako dať informáciám skutočnú pridanú hodnotu je veľmi veľa. Napokon aj písanie môjho blogu je prekročenie hraníc vlastnej pohodlnej zóny s cieľom dať informáciám moju pridanú hodnotu ...
