Behať ako Bikila

Stal som sa súčasťou fenoménu dnešnej doby. Behávam. Zvyknem vravievať, „Dnes som bežal ako Bikila.“ Prečo? Keď sme boli malí chlapci, učiteľ telesnej výchovy nás povzbudzoval pokrikom, „Výborne chlapci, bežíte ako Bikila!“ Bol to etiópsky maratónsky bežec a dvojnásobný olympijský víťaz. Vyhral aj Košický maratón. Na olympiáde v Ríme (1960) absolvoval celú trať na boso. Abebe Bikila bohužiaľ zomrel skoro, vo veku 41 rokov. Čo pre mňa znamená behať ako on? Obvykle keď behávam, vravím si, aby som to už mal za sebou. Dnes dám len jedno kolo (3 km), nechce sa mi samému, nevládzem dýchať, atď. atď. Aleee ... „keď bežím ako Bikila“ ... všetko je inak. Vtedy mám iný stav mysle. Predstavujem si, že mám opäť 20 rokov a bežím nový ročník 2015 Beh Devín – Bratislava. Míňam kedysi slávne PKO a predbieham skvelých kenských bežcov. V tom okamihu myslím len na beh a víťazstvo. Skvelý pocit. Všetci naokolo vás povzbudzujú a pokrikujú vaše meno. Sú fantastickí. Viem, že je to nedosiahnuteľné, niečo ideálne, niečo, čo sa mne už asi nikdy neprihodí. Ale pomáha mi to. Keď som opäť malý chlapec a bežím ako Bikila, „nepremýšlam nad hlúposťami“, že nevládzem, že sa mi nechce, že si dám voľnejšie tempo a budem kráčať atď, atď. Skr. keď bežím ako Abebe, čas mi vždy ubehne rýchlejšie. Aj výsledný zmeraný čas je lepší. Avšak najdôležitejší je očakávaný pocit radosti. Ďakujem endorfínom. Ďakujem, že môžem snívať, vďaka čomu môžem v mysli pri PKO predbiehať kenských bežcov. A veľké ďakujem „môjmu Abebemu.“ Bežal som bosý ako on. Teším sa, že si to zopakujem. Želám každému, aby vás sprevádzal ten váš Abebe Bikila ...