Na mieste nás každopádne čakalo prekvapenie. Príjemné. Fungujúca a rušná poľnohospodárska výroba, ale aj životy miestnych obyvateľov. Mňa zaujali artefakty doby. Ktovie, pred akým „hlbokým“ nebezpečenstvom nás chránila táto obrastená ohrada.

Hneď vedľa konštrukcie sa nachádza zastávka. Počas našej prítomnosti sa nič nestalo. No neprišiel žiadny autobus. A ktovie, či ešte dáky príde.

Tento dlhý betónový múr nepochybne patrí k retro-dizajnu, tak som ho nasnímal do nekonečna.

Zaujala ma aj strecha budovy, ktorej múr neznámi autori označili súčasnosťou. A aby som sa vrátil k môjmu úvodu, je pekné nechať sa uniesť operou, vzniknú z toho pekné zážitky.

Fotku cesty z Bieleho Kostola sme nasnímali pri návrate. S plným entuziazmom.
