Kult “Zlatého teľata”

Treba robiť na banderá novodobých otrokárov.Úžasné,stráviť dve tretiny dňa v nejakom pakárenskom podniku.Asi takto nejako to pôsobí na moju dušu,keď mi moja priateľka farbisto referuje o pracovných praktikách v ich pripečenom podniku.A úplne ma dorazí to,že tam vôbec nefungujú odbory-jednoducho sa ľudia boja,nie o seba,ale o svoje rodiny.Prísť v dnešnej dobe o prácu,ak je ešte k tomu človiečik zaťažený bremenami hypotéky,lízingu a čo ja viem akého odpadu,to je ako píliť si konár pod sebou.A čo spravíte vy?Circha toho 15-teho v mesiaci si prevezmete almužnu od zamestnávateľa-ten sa vám ešte vysmeje do ksichtu-odpoklonkujete sa posplácať účty a budete naďalej držať hubu.Ani z voza ani na voz s takýmto kocúrkovským systémom.Jeden obrovský bludný a začarovaný kruh.Naozaj,v prvom momente,keď to od priateľky dopočúvam,ako sa s nimi jedná,akoby to boli len akísi štatisti na zemi,tak mám chuť zaobstarať si AK 47 a povypaľovať do tých ich otrokárskych tekvíc poriadnu dieru guľkami,odliatych z toho ich „ Zlatého teľaťa“.