Že nič netrvá večne.
Že človek mieni,ale Pán Boh mení.
Že občas nevidím,aj keď sa pozerám.
Že odcudzujem i keď robím presne to isté.
Že radšej prehliadam,ako nazývam veci pravými menami.
A takto by som mohla pokračovať donekonečna.
Viem,že nie som dokonalá.To som zistila už veľmi dávno.
Viem,že nie vždy sa zachovám férovo,akokoľvek by som chcela.
Viem,že život je prikrátky na to,aby som napravila všetky svoje prešlapy a omyly.
Viem ,že to, čo najviac milujem nikdy nebude moje.
Viem,že každým dňom po tom túžim čoraz viac.
Viem,že po každom nečakanom údere sa stávam ešte viac zraniteľná.
Zakázané ovocie chutí najsladšie a moje telo po ňom priahne, i keď hlava nechce.
Som nežná,no zároveň hriešná.
Som krehká,no viac nedobytná.
Som verný Ján, ale aj neveriaci Tomáš.
Som anjel i diabol v jednom tele.
Boh za sedem dní stvoril svet a stáva sa,že v priebehu siedmich sekúnd sa zničí náš.
Verím na lásku,no bohužial i na nenávisť.
Verím,že všetko zlé sa raz na dobré obráti.
Verím,že anjeli existujú.
Verím,že padajúce hviezdy plnia želania.
Verím i na to,že oči sú pohľadom do duše.
Láska nás vždy prepadá v tých najnevhodnješích chvíľach,či už chtiac i nechtiac.
Milujem ten pohľad do očí, keď sa bojím.
Bojím sa, keď Ťa strácam z dohľadu.
Milujem ten pocit, keď viem, že nespúštaš zo mňa oči.
Bojím sa, keď sa na mňa pozeráš vyčítavo, ale i neisto.
Milujem všetky tie chvíľky,ktoré patrili len a len nám bez toho, aby niekto o tom,čo i len tušil.
Život nie je ľakhý a nie to ešte fér.
Neviem,kde ma vietor zaveje.
Neviem,či slnko bude na mňa svietiť spoza oblakov.Neviem, ako nájdem ten správny smer.
Neviem,či ešte niečo viem.
Neviem ,kde vedú moje kroky.
Neviem ,či to vieš,že odolať Ti neviem.
