Nedeľa.Obloha zahalená mračnami. Vietor unáša listy sem a tam. Slnko nevidieť. Dobre sa na to pozerá. Z okna mojej izby. Hlava opretá o múr a sledujem. Neviem koho. Neviem čo. Vnímam len to, čo mi život práve ponúka. Nie je toho veľa. Ale na dnes mi to stačí. Tak som sa rozhodla. A to úplne. Listujem v pamäti. A spomeniem si. Na správu. Na moju správu od neho. Napísal nečakane. Bez očakávaní. Potešilo ma to. Veľmi. Mám rada jeho humor. Taký zvláštny. Ľahký. Originálny. Príjemný. Niečo naznačujúci.
Včera. Večer. Na ICQ. V. sa ma spýtal či si ho vezmem. Smiala som sa ako pomätená. Prišlo mi to celkom aj milé. Vie potešiť. Utíšiť. Poradiť. Dodať odvahu. Silu tiež. Rozosmiať ako nik. To na ňom mám rada. Cítim, že mi verí. Verí vo mňa. V moje úsudky. Mojím rozhodnutiam. Občas balancujem na hrane. Vždy z neznámych dôvodov. Veľmi dobre to viem. Priznám si to. On to vie tiež. Nič nevyčíta. To mám na ňom rada. Tvrdí, že žijem pre lásku. Ale veď, kto nežije pre lásku? Nepoznám takého človeka. Cítim lásku každý deň. Z juhu i zo severu. Z dážďa i zo snehu. Z perníka od maminy. Z citrónkovej voňavky (vianočný darček). Toľko veľa podôb lásky. Tak prečo mám pocit, ako keby som pred ňou nikdy nestála ? Sama za seba ?
Prepínam jednu pesničku za druhou. Pesničky s nádychom romantiky. Pesničky, ktoré vás nenútia moc uvažovať, len vás prenesú na miesto, kde prebýva láska nebeská. Včerajšie sny už nie sú dnešné. Prišli nové. Nie náhodne. Situačne. Zhasnem lampu na mojom stole. Pridám volume pri obľúbenom refréne. Vypnem si vlasy do hora. Pár pramienkou mi lemuje tvár.
P.S. Čo drži hviezdy tam hore ?
Chcem tu ležať, celú večnosť, až kým obloha nepadne dolu na mňa.
14. mar 2010 o 14:25
(upravené 14. mar 2010 o 14:41)
Páči sa: 0x
Prečítané: 488x
Pre V.
Rok 2010. Marec. Nedeľa. Popoludnie .
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)