Zavri oči a nasleduj svoje srdce...

Na miesto známe a či neznáme ? Na miesto plné nehy a rozkoše alebo na miesto plné bolesti a strachu ?
To nemôžeš vedieť. A to nikdy. Všetko sa môže zmeniť v priebehu sekundy a málo kedy si uvedomíš, čo sa práve stalo . Je to vyslobodenie alebo práve ten okamih, kedy pádaš do hlbokej pripasti bez šance vyslobodiť sa z nej ? Na to ti ja neodpoviem. A už duplom ti nedám presný návod, ako nepadnúť do tej priepasti. Všetko je len na tebe. Od teba závisí, ktorú cestu si vyberieš. A či dáš prednosť rozumu pred srdcom. Ale mal by si vedieť, že už čokoľvek vykonáš a akokoľvek sa zachováš, nemal by si nič ľutovať, pretože všetky rozhodnutia, ktoré si vykonal, si považovl v danej chvíli za správne a pretože si to tak cítil, že tak to bude najlepšie. Ja ťa nebudem súdiť, nemám právo. Som iba spolujazdec na tvojej ceste životom. Neporadím ti , na ktorej križovatke zahneš doľava alebo doprava. Ty sám udávaš rýchlosť a smer. Ja sa len tíško zveziem s tebou. Mlčky s tebou budem cestovať a cítiť vanúci vietor vo vlasoch. Nie som tvoje svedomie a už vôbec nie pridelený sudca z vyššej moci. Možno iba taký pojašený anjel, ktorý zabudol lietať a podol z neba rovno na zem. :-) Nie som láska a už vôbec nie láska nebeská a duplom nie láska taká dokonalá. Som taká, aká som.S troška viac oškretými kolenami a doudieranými lakťami, ale stále som to ja. Takú, akú si ma pamätáš. Síce raz zomriem, ale až nakoniec. Som predsa nádej. Nehynúca, oslobodzujúca, nachádzajúca, verneslubujúca a nikdy nezdávajúca. :-)
Tak ži. Podľa svojich pravidiel, svojich snov, svojich hraníc, svojich otázok, svojich odpovedí...

Tak pamätaj..." Loď je najbezpečnejšia v prístave, na to ju však nepostavili. " ( Pútnik z Compostely )