Predstava bola, čo-to som si odskúšala aj na blogu, takže som si povedala, nie je dobrým staviteľom ten, kto kelňu v ruke nedržal a tak som naštartovala svoju cestu One-woman-business (biznis jednej ženskej).
Vedela som, čo chcem, vedela som, ako chcem, no limity (a tých bolo nezanedbateľne dosť) nepustia: nielen finančný (pretože peniaze sa dajú požičať), no hlavne materský (dcéry bezo mňa ani deň a ani noc, naviac nikto spoľahlivý neustále poruke nebol).
Problém prvý - dojčenie...
Najmenšia mala týždeň do troch narodenín, ja niekoľkoročný deficit súvislého spánku... A dosť. Zo dňa na deň, poviazaná a s tabletkami (dokonca som sa nevyhla ani návšteve nočnej pohotovosti) som vymenila nočné vstávanie kvôli dojčeniu za nočné vstávanie kvôli plaču... Nebolo "prso", prišli nočné mory... Deficit sa prehlboval, únava stupňovala a ja som už neverila, že to bude mať konca kraja... Prešlo pár týždňov, situácia sa upokojila a ja som sa sama seba začala pýtať, či nastal ten pravý čas... Kdeže, ešte ani zďaleka nie...
Problém druhý - vstup do kolektívu...
... pokračovala som materskou školou. Rodičovská dovolenka sa skončila, mne sa nepodarilo deti zo dňa na deň umiestniť do najbližšej škôlky, tak som našla ešte lepšiu - dcéry boli v nej spolu a tak na prvý pohľad sa zdalo, že adaptácia bola veľmi rýchla a takmer bezbolestná. O týždeň však bolo horšie a o mesiac menšia už štrajkovala, pretože pochopila, o čo prišla... O čo lepšie sa však mali deti v škôlke, o to viac začali na mne lipnúť večer a menšia aj v noci. Nuž, mamina, včuľ budz mudra... Ledva som ich odniesla, cestou domov nakúpila, byt dala do poriadku, poprala a požehlila, po rokoch poobehávala lekárov a zanedbané zdravie (choďte k zubárovi na kontrolu, o týždeň sa vám rozpadne stolička a tak nejako..., ale vraj zlepšenie bolo na mne očividné, tak reku, aspoň niečo...), išla som naspäť do škôlky... Veď nebudem krkavčia mater a nenechám ich tam hneď od začiatku do nevidím... A naviac, ani neviem, kde a kedy sa tam môže na ne nalepiť nejaká choroba... Radšej, nech si zvykajú postupne, aj na bacily... Ale zadarilo sa... Ubehlo pár ďalších týždňov, aj vlasy začali padať pomenej a mňa už svrbeli dlane a peňaženka začala neskutočne zívať prázdnotou...
Problém tretí - všetko je vo mne....
...aj odvaha a sebavedomie... A to mi chýbalo. Oboje a poriadne... Nemala som sa o koho oprieť, na koho sa spoľahnúť, s kým si večer pokecať o svojich pochybnostiach a vypočuť pár slov útechy... A to dosť chýba... Život však na nikoho nečaká a ja som sa musela pozbierať. Blížili sa narodeniny tej staršej a ja som už vedela. Dnes alebo nikdy! Povedala som si, že narodeninová party mojej staršej dcéry bude testom mojich vlastných schopností a zručností. Dohodla som termín, pripravila a vytlačila pozvánky, naplánovala si program. Všetko šlo ako po masle, úžasne - priam neskutočne - sa darilo, detičky i priateľky sa na party tešili... Blížil sa deň D, ja som si opakovane premietala v hlave, či som na niečo nezabudla. Nezabudla. Všetko bolo super pripravené, lenže...
Asi to tak je, že osud nám ukazuje cesty, ktorými sa máme a ktorými nesmieme uberať. Z večera do rána štyridsiatky, rozpálené telíčko oslávenkyne - chrípka ako hrom. Ešte pár dní sa jej leskli očká vysokou teplotou a sklamaním, pretože hanba-nehanba, v deň môjho veľkého "bizniszačiatku" som musela dávať dokopy všetky kontakty a maily a všetkým sa ospravedlňovať... To šlo, horšie bolo obom princeznám vysvetliť, že si musia počkať... Party sa odložila o dva týždne, pretože, keď chorá jedna, tak aj druhá, nie? A ja som hlavne mama... Vidíš, keď sa veľmi rozšupneš, príde usmievavý funebrák (to nie ja, to mi našepkal Ferlinghetti a vždy, keď sa začne dariť, mi to pošepká do uška, aby som sa veľmi netešila)...
Začiatok dobrý - všetko dobré
Odložená (len, aby sa to nezopakovalo a len, aby som nedostala migrénu...), no predsa zrealizovaná narodeninová party sa nakoniec vraj vydarila - mne sa to dosť ťažko píše, predsa len, nech chvália iní... lebo o rezervách viem... V každom prípade, robiť party pre deti - to zvládam hlavne - už viem, čo všetko to obnáša. V dobrom i v zlom. Od nákupu vecičiek a výzdoby (kamaráti si spomínajú moje vytešovačky v tomto smere) cez prípravu prekvapení (veď to je to najúžasnejšie) až po hranie sa s deťmi a vyčarovávanie úsmevov na ich tváričkách... Tak, a zatiaľ sa budem uberať týmto smerom (to je momentálne tá moja kelňa :-) )... Budem inou alternatívou všetkých mac-ovských a iných party... a tak tá naša party aj vyzerala. Rozprávali sme sa, hrali, maškrtili i bombardovali vankúšmi, z ktorých sme neskôr stavali bunkrisko...
V krásnom prostredí, s peknými dekoráciami a výbornou tortou. Súžasnou spoločnosťou veselých detičiek, ktorým sa ale vôbec nechceloísť domov...
Prázdniny - šanca, ktorá sa nemusí opakovať...
..a keďže zdravie sa ustálilo, škôlka fičala, režim sa ako-tak ustálil, že som sa aj vyspala, nastalo ďalšie vážne rozhodnutie: od júla budem pracovať. Dám dokopy letnú prázdninovú školičku pre šikovné detičky... Pár týždňov som makala - dohodla priestory, naplánovala program a dohodla hostí, s veľkým sebazaprením (to je to, na čo ešte stále ako biznismanka nemám) som vykalkulovala cenu a už šlo len o to - vyvesiť plagáty a rozniesť ich po okolí... Našťastie, tentokrát osud zasiahol o pár dní skôr, ako sa to všetko stalo...
Školička sa nekonala, pretože princezné dostali ovčie kiahne. A prečo by aj naraz? Pekne po poriadku - najprv jedna a potom druhá. Úžasné šesťtýždnové obdobie, kedy sme boli zavreté doma. Perfektné "Bodkované prázdniny", na ktoré máme len tie najkrajšie spomienky a kopec fotiek... Lenže... asi to tak malo byť a práca sa opäť nekonala... Tak som zostala doma a s deťmi bodkovala a bodkovala a dokonca aj maľovala a natierala...
Život nás skúša všelijako, no tak, ako sýty neverí hladnému, vyspatý si nevie predstaviť deficit z niekoľkoročného budenia zo spánku..., ale to je vlastne nepodstatné, pretože som len chcela pár slovami zachytiť začiatky iného života tým, čo sa ma stále pýtajú, prečo už toľko nepíšem :-)
P.S.
Nabudúce: aj o tom, ako sme prekonali bodkované obdobie a o ďalšej party, ktorása predsa len podarila... a môj one-woman-business skutočne naštartovala...
