1. HRAČKA JE PRACOVNÝ NÁSTROJ DIEŤAŤA
Každá hračka má mať svoj účel a svoje miesto v živote dieťaťa. Jej cieľom je rozvíjať určité schopnosti. Častokrát hračka nie je potrebná - dieťa môže spoznávať reálny svet s reálnymi predmetmi. Záleží od nás dospelých, čo sme ochotní dieťaťu venovať - čas, skúsenosti, znalosti. Moje skúsenosti s Montessori výchovou všetkých štyroch detí mi v tom dávajú za pravdu. Pri kúpe hračky: Ako pomôže PRÁVE táto hračka môjmu dieťaťu? Čo ho naučí? Aké aktivity mu umožní? Aké zručnosti podporí a bude rozvíjať? Máme už doma niečo, čo slúži tomuto účelu? Je potrebná práve hračka k rozvoju daných zručností?
2. HRAČKA MUSÍ BYŤ BEZPEČNÁ
Častokrát si ani neuvedomujeme, čoho všetkého sú schopné detské zúbky a prstíky. Veľa hračiek, ktoré by ste chceli dať menšiemu dieťaťu má varovanie - nevhodné deťom do 3 rokov. Hoci si myslíte, že je to hračka, ktorá by mohla byť práve pre menšie dieťa - je výhodnejšie na hračku "nacapiť" nálepku - ako zvyšovať náklady na bezpečnosť hračky. "Najúžasnejšie" sú tie hračky, ktorých kvalitu si nemôžete pred kúpou skontrolovať, lebo sú zaliate do papiera s priesvitným plastom. Pri kúpe hračky: Obsahuje hračka malé časti, ktoré môže dieťa uvoľniť, prehltnúť, vdýchnuť? Motúziky, ktoré si môže omotať okolo krku? Ostré hrany, ktoré môžu porezať? Otvory, kam dostane prst, ale už ho nevytiahne? Ako môžu poškodiť zrak, sluch? Je hračka na prúd, na baterky? Je dostatočne odizolovaná, otvor na baterky zaistený proti prístupu? Môže hračka poškodiť dieťa svojim chemickým zložením (vdychovanie látok, ťažké kovy, farby)?
3. HRAČKA MUSÍ BYŤ NEPOKAZITEĽNÁ
Pokazené hračky do rúk deťom nepatria! Dieťa spravidla automaticky odmieta hračku, keď sa pokazí, záleží na nás, či ho v tomto prístupe podporíme (ihneď opravíme hračky alebo ich odstránime z dosahu dieťaťa). Týmto spôsobom o.i. najlepšie naučíme dieťa vážiť si veci. Kvalitnú hračku dieťa v danej vekovej kategórii nemôže pokaziť. Pri kúpe: Skúste si predstaviť, že ste nahnevané dieťa a chcete hračke čo najviac ublížiť. Ak viete, ako ju pokazíte (úmerne detskej sile rúk a nôh a vášmu umu), hračka nie je dobrá. (Ja neviem pokaziť Lego, a stane sa mi, že ho aj pristúpim.)
4. KVALITNÝ VÝROBCA PONÚKA KVALITU I SERVIS
Veľkí renomovaní výrobcovia hračiek sa snažia nepokaziť svoje meno a ich cieľom je kvalita a bezpečnosť. Preto spravidla tieto hračky sa zdajú byť drahé. Pravda je opakom - lacné sú hračky, ktorým neprináleží nosiť názov hračka. U nás doma sa kvalitné hračky dedia. Takže keď si rozpočítate náklady na hračku pri prvom dieťati na plánované tri, cena hračky je úmernejšia k účelu, na ktorý je určená... Malý príklad - asi pred dvoma rokmi som sa v bratislavskej predajni IKEA stretla s oznamom o nebezpečnej hračke - fotka, popis hračky, možné nebezpečenstvo a upozornenie: Hračku nám prineste aj bez pokladničného bloku, peniaze Vám vrátime. Obchod, ktorému skutočne záleží na detskom zákazníkovi, jeho bezpečnosti a šťastí.
5. HRAČKA NIE STE VY
Veľa dospelákov si plní svoje neuskutočnené sny a túžby práve prostredníctvom kúpy hračky dieťaťu. Ak nepoužívate doma jednorazové príbory, tácky a poháre, nekupujte hračky na jedno použitie, nerobte dieťaťu nechcené zbierky autíčok, macíkov, bábik. Neobklopujte ich vecami namiesto citov a času. Nerobte z hračky dieťaťu spoločníka namiesto toho, aby ste boli s ním. Skúste mu namiesto "šmejdu" (ďakujem jgp za pomoc pri označení) venovať iný darček ako hračku. Darček, ktorý vynikne svojou jedinečnosťou. A ak to má byť skutočne hračka - tak je to opäť o bode 1.
P.S. Verím, že v diskusii doplníte moje pätoro ďalšími radami a skúsenosťami :-)
